Zľava: FeroMišo, Rasťo, ja, JožoIvan. Foto: EvaH, OndrejCH.

Každá maratónska akcia v mojom akciopise by si zaslúžila zmienku aj v prozaickej forme. Nie iba tých pár, ktoré som doteraz spáchala :-)

Priznám sa, na písanie bežeckých story príliš nie som. Preto píšem iba občas. Písať o Spišskom Hamburgu v Slovenskom raji ale považujem za svoju povinnosť. "Spišské dieťa" prišlo na Hamburgový svet 1. 1. 2009. Pri kolíske som stála aj ja. Na také sa nezabúda :-).

Nápad oživiť novoročný Spišský Hamburg ma stretol v najočakávanejší dátum uplynulého roku. Podľa Mayského kalendára sa 22. 12. 2012 začína nový vek. Novú éru tuším pomenovali vek šiesteho slnka.

Práve som bežala s viacero bežcami a bežkyňami okolo Vodného diela Žilina päť okruhov Vianočného maratónu. V ktorom kole presne to bolo neviem. Nie je podstatné. Počas niekoľkých hodín maratónskeho behu človeka napadnú všelijaké myšlienky.

Ale že som nenašla dôvod, prečo by vek trinásteho slnka SHVSR nemal začínať práve na Nový rok 2013, to už podstatné bolo.

Že na Spiši je to s behaním poslabšie? Nevadí. Stačia traja štartujúci. Teda okrem mňa ešte dvaja. Že nemám páku, aby som sa dostala do maringotky? Ani to nevadí. Veď v maringotke sa predsa nebeží. Musí to ísť aj bez maringotky.

V Žiline to bol iba nápad. Počas Vianoc som už ale bola rozhodnutá. Šla som si obzrieť schodnosť terénu. Že je zima, by si všimol aj najmenej bystrý pozorovateľ. Ale ani najbystrejší by nenašiel dôvod, prečo by sa novoročný 13. SHVSR nemohol uskutočniť. Ľad na trati, ako hlavný odporca, počas obhliadky príliš aktívny nebol.

Po Vianociach som mala voľno. Zopakovala som obhliadku trate. Nejaký primrznutý sneh, to áno. Okolo rampy dokonca troška ladu. Ale pokiaľ sa počasie nepostará o zmenu, tak to je OK.

Po príchode domov som poslala eN oznam, aby bol dodržaný päť dňový termín. Priznám sa, že hneď po odoslaní ma napadla myšlienka, Eva, čo si to zase vymyslela? Veď ani nevieš, či zoženieš ďalších dvoch! Či sa ešte ďalší dvaja nájdu, to som veru nevedela.

Počas sobotňajšieho výbehu som stretla Petra Husa. V posledných dňoch 42195.sk nečítal. Nebol v obraze, tak som mu oznámila, že Novoročný Hamburg.

Ako na truc, Peťo mal byť od Silvestra do Nového roku v práci, takže to s jeho účasťou príliš nádejne nevyzeralo.

Stretli sme aj ďalšieho bežca zo Spiša. Mira Fuker práve bežkoval. Keď sme mu zvestovali Hamburgovú novinu, začal sa smiať a (musím to uviest v pôvodnom znení, lebo inak to nie je ono), "Evi, ta co ši šalena? Śak tam okolo rampy bul lad! Bežal som po štyroch."

To ale bolo ešte pred mojou obhliadkou trate, na ktorej som zistila, že momentálne je to v norme. Miro sa síce na tom smial, ale povedal, že sa možno ukáže. Dvaja by teda boli, ale ani jeden istý.

Našťastie, ozvali sa cezpoľní. Kvôli nim som na Silvestra zmenila čas štartu na ôsmu hodinu rannú, lebo im vyhovovala viac, ako 10:00.

Na Silvestra som som pre pokoj v duši bola ešte raz obzrieť terén. Hlavne najkritickejšie miesto pred rampou a úsek smerom na Bikšovu lúku. Ľad nepribudol a trasa bola stále v kategórii "dá sa".

Správne by som mala byť na tvári miesta prvá ja. Prišla som presne na ôsmu a Feromišo tam už klusal, aby nezmrzol.

Keď asi po desiatich minútach dorazila výprava z Košíc, Jožko Teniak a Rasťo Štenda, boli sme viac ako uznášania schopní. Dosť by ma prekvapilo, keby sa niekto iný, okrem tých, ktorí sa dopredu ohlásili, na Nový rok o ôsmej hodine rannej na Košiarnom briežku ukázal :-)

Ale aj tak bol štart až o pol deviatej. Symbolický prípitok, ako sa na Nový rok patrí, sme vynechať nemohli. Oboznámenie prítomných so situáciou na trati, tiež nie a fotografovanie, tak to už vôbec nie.

Oboznámila som bežcov s momentálnou situáciou na trati, upozornila ich na kritické miesta a vybehli sme do bezoblačného, bezveterného, skrátka pekného dňa. Keby bol menej mrazivý, už by nemal chybu.

Po obrátku, teda prvú osminu maratónu sme bežali spolu. Niečo ako zahrievacie kolo. Potom už každý pokračoval svojím tempom.

Po rampu, čo je asi 1, 5 km, bol holý asfalt. Potom snehová prikrývka, s jednokilometrovým kritickejšie miestom, kde sa objavoval aj ľad. Ale zvyšných 2,5 km po obriba sneh, na ktorom sa bežalo celkom fajn.

Musím priznať, že naša hamburgová trasa v Slovenskom raji je dobrá, aj pekná. To sa nechválim. Veď je to dielo prírody, na ktorom sa človek nenudí. Chviľu hore kopečkom, potom zasa dole a opäť a tak...

Tí ktorí SHVSR bežali, už vedia. Najstrmší je stupáčik smerom na Bikšovu luku. Ale zďaleka nie tak brutálna, ako na eXtréme na Furči. No a po obrátke to smerom na Bikšovu lúku tiež stúpa. Komornejšie, ale zato tiahlejšie.

Asi v polovici môjho maratónu sa pri maringotke predsa len jeden bežec zo Spiša ukázal. Miro Fuker, hoci sa mi tri dni predtým smial, splnil slovo a vylepšil skóre Spiša z jedného bežca na dvoch. Prišiel síce bežkovať, ale keď nás videl bežať, zamkol lyže do do auta Jožka Teniaka a zabehol si prvé novoročné bežecké kilometre.

Na bežkách sa objavil aj Ondrej Chabada. Lyže do auta nezamkol, ale urobil nám pár fotečiek z trate, ktoré dokazujú, že prítomnosť pani Zimy na 13-tom SHVSR bola neoddiskutovateľná.

Najlepší bol Feromišo, ostatní postupne za ním. Ale radosť z novoročnej čiarky sme mali všetci rovnakú. Dosiahnuté časy? Neboli dôležité. Budú aj lepšie. Ak Vám napriek tomu chýbajú, výsledky ich radi prezradia.

Toľko zo Spiša. Čaute všetci, nech Vám to v Novom roku 2013 behá a v Slovenskom raji niekedy nabudúce.

EvaH, 2. január 2013.