Tričkokraťasový, taký bol maratón pri vodnom diele Žilina pre mnohých. Niet divu. Teplota a počasie sa naozaj nepodobali na 21. december. Našťastie vydržal bez dažďa, napriek tomu že bol avizovaný.

Posledná predpoveď pre Žilinu, ktorú som pozrela 20. 12 už vyzerala nádejnejšie pre nás, ktorí sme sa mali zúčastniť. Dážď bol posunutý na poobedie.

Veci sa majú tak, že tesne pred štartom maratónu, ráno som sa zvítala s niektorými známymi, napríklad Ferkom Michaličkom a oni mi povedali, že sa tešia na ďalší dojáčik a že by mohol byť konkrétne z tohto preteku. No môže im to človek odmietnuť, keď sa  tešia? Najmä ak rada napíšem svoje postrehy a dojmy.

Vianočný Žilinský CyS maratón vždy patril medzi moje obľúbené akcie. Či v parku na Bôriku, alebo neskôr pri Vodnom diele. Možno preto, že Bôrik som si obľúbila počas októbrových Dní supervytrvalca a neskôr pre Žilinské Hamburgy. A hlavne, zabehnúť maratón pred Vianocami má pre mňa čaro tak na Bôriku, ako pri Vodnom diele.

Myslím, že maratón je tam braný skôr okrajovo. Dôležité sú veľké davy ľudí, ktorí prídu zabehnúť polmaratón, alebo kratšie trate. Som veľmi ďačná organizátorom, že držia maratón stále v ponuke. Po dlhšom čase som sa dostala do fázy, kedy ma akcijky SZM opäť zaujímajú.

Míra Vostrý, Evka Seidlová, Eva Hatalová. foto: EvaH 

21. 12. 2019 sa ráno okolo ôsmej zišli v priestore štartu maratónci, ktorých nebolo málo. Stihla som sa v rýchlosti pozdraviť s Julom Smolárom, Peťom Hrčekom. Pri kluse na štart som stretla Evku Seidlovu s Mirkom Vostrým. Pri nich som sa zdržala dlhšie. Stihli sme prehodiť zopár slov a urobiť fotky pred štartom.

Evka Seidlová, Míra Vostrý, . foto: EvaH

Kým rozhodcovia dávali pred štartom posledné inštrukcie, stihla som rozhovor s chlapíkom, ktorý mi tvrdil, že si ide vyskúšať zabehnúť s nami jedno kolo a potom uvidí. Pýtal sa ma, aký čas tu mávajú víťazi. Či okolo 2 hodiny a 10 minút?

Na to som mu povedala, že tu by aj Keňania mali troška problém. 5 kôl je 5 kôl a zákruty by ich spomaľovali. Ale možno sa mýlim. V každom prípade si ale myslím, že po osobáky sa sem nechodí. Berieme to skôr sviatočne.

Prvé kolo som bežala s Evkou Seidlovou a stihli sme toho porozprávať dosť. Neskôr sme dobehli Jula Smolára, alebo skôr on spomalil, aby sa chvíľku nachádzal v našej spoločnosti. V druhom kole sme už neboli vždy spolu, ale stále nablízku. Na konci druhého kola sa zjavili prví rýchli bežci. Rozdiely medzi nimi boli dosť veľké.

Dúfala som, že keď odštartujú polmaratón, nebudeme sa nachádzať v priestore štartu, ale nestalo sa tak. Hovorím si, aspoň uvidíme, koľko je nervózne zoradených na štarte. Našťastie, kým padol výstrel, podarilo sa nám pobehnúť trocha ďalej. Hneď som sa pratala na pravý kraj cesty, aby sa mali kadiaľ rútiť polmaratonci plní síl. A veru že sa rútili.

Keď sa to konečne okolo nás troška ukľudnilo, prevalila sa ďalšia vlna bežcov bežkýň. S Evkou sme skonštatovali, že ich štartujú postupne, najprv polmaratón, neskôr kategóriu 8 km.

S Evkou sme zaregistrovali iba Mariána Pavuka, keď nás v treťom kole predbiehal a nezabudol povzbudiť. Ale v tom dave som stratila prehľad, kto je kto. Ak nás obiehali maratónci, strácali sa mi medzi bežcami na kratšie vzdialenosti.

Na úzkom moste za Mojšovou Lúčkou sme bežali riadne nahusto. Niektorých som spoznala aspoň podľa mena na tričku, keď ma obiehali.

Musím uznať, že to majú vymyslené dobre, polmaratónci sa za mostom oddelia a idú ďalej smerom na Strečno, k obrátke. Prvý okruh majú o to dlhší. Druhý už bežia zhodne s maratóncami.

Od tretieho kola ma stále niekto predbiehal a nemala som prehľad, akú trať beží. Príliš ma to netrápilo, lebo som si predsa prišla po Vianočnú akciu. Zaujímalo ma to ako nie príliš úspešného pozorovateľa. Veľa som toho nezistila.

Zaujali ma dresy s nápisom : KLUB NENAPRAVITEĽNÝCH OPTIMISTOV. Pekný názov a výrazná ružová farba.

Okrem dresov som sledovala rôzne bežecké štýly. Niektorí bežali ľahučko, iní ako keby mleli z posledného. A presne tak aj dýchali.

Ak na trati nechcem myslieť ako ma začínajú bolieť nohy, snažím sa rozptýliť. Všímam si všetko možné. Neušlo mojej pozornosti ako sa pomaly začína zmrákať a potemnieva vodná hladina. Neodvratne sa blížil dážď.

Zmráka sa, stmieva sa... foto: EvaH

Možno mi osvieženie prospeje, lebo v treťom kole mi začali protestovať nohy. Dosť skoro, ak beriem do úvahy, že ma čakajú ešte dva okruhy.

Povedala som si, že polovicu 4 kola pobehnem. To by mal byť cca 30 km a potom zaradím občasnú chôdzu. A to sa mi aj podarilo dodržať.

Občasná chôdza trvá chvíľku a potom človek, trošku zregenerovaný, dokáže pobehnúť úsek celkom slušným tempom. Ale nefunguje to stále. Po nejakom čase chcú nohy kráčať dlhšie a slušné tempo sa stáva pre ne nedosiahnuteľné.

Poď, poď!.. .. vytrhol ma z úvah bežec ktorý ma obiehal v závere môjho 4 kola. Pre neho to bolo už piate, cieľové. Vtedy som si všimla, že do chôdze prechádzam bez toho, aby som si to uvedomila. Dovtedy som cieľavedome bežala po most, po žltý stĺpik kráčala, atď.

Na začiatku piateho kola mi bolo jasné, že trať už bude ľudoprázdna. Všetci maratónci ešte neboli v cieli, ale videla som ich už na druhom brehu Vodného diela, čo je od cieľa iba kúsok.

Otužilci vychádzali z vody, do toho im bubnovala partia bubeníkov, čo mi dosť pomohlo pozbierať sily do posledného kola. Bola to pre mňa prepotrebná dávka energie.

Zvyšok piateho kola je nekonečný. Nie a nie sa priblížiť ku komínom celulózky. Videla som, že niektorí maratónci nie sú ďaleko predo mnou, ale dosť na to, aby som sa pokúšala dobehnúť ich.

Hurá, komíny celulózky! Ešte zbeh  z hrádze, zákruta, chodník a cieľ a zistenie, že kapustnica je iba pre tých, ktorí sa na trati Tak neflákajú. Organizátori už balili.

Ale milá pani alebo slečna mi ponúkla Radler tak som brala aj ten a podarilo sa mi ukoristiť aj nejaké dva chlebíky čo boli pôvodne určené ku kapustnici. Dobre aj tak.

My maratónci sme už zocelení, také niečo nás v cieli nepoloží. To platí aj pre tých, ktorí na trati strávia veľa času.

Dážď sa dostavil a veru poriadny. Počas cesty na stanicu, kam chodím zásadne peši, som si ho užila. Ale už mi neprekážal. Mohlo pršať...

107-ma akcijka vybojovaná a keďže je dobre byť optimistom, oproti nedávnej 106 je tam zlepšenie o 7 minút.

Pozdravujem všetkých čitateľov dojákov, bežcov nebežcov, pekné pohodové a pokojne sviatky prajem a neprejedajme sa!

22. 12. 2019, EvaH