|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
16.
MORAVIAN ULTRAMARATHON - MUM
Prelet
nad výsledkami Veľmi veľa slov vyslovil eN o posledných troch etapách, ktoré sa mu podarilo absolvovať, ale veľmi málo hercov v nich vystupovalo. Preletom na konečnými výsledkami sa to pokúsime napraviť. Nástenka nemá rada výsledky, ktoré miešajú dievčatá s chlapcami. Vieme, že je to základný predpoklad prežitia ľudstva, napriek tomu koedukáciu na Nástenke netrpíme. MUM to je nápor kilometrov, časov a čísel, preto malý zátvorkový kurz. U tých ktorí zjedli všetko, čo naservírovali na MUM misu uvádzame: (por., počet etáp, spolu km, priem. km, rozptyl časov, por.- MRT, š.č). U tých, ktorý plnú misu nezvládli ( por., km, priemerný km, š. č. ) O Alene Žákovské ( 1., 7, 301km, 6:32/km, 0:36:17, 4.-MRT, č. 26 ), najrýchlejšej, ktorá celú 301 km dávku zvládla, teda celkovej víťazke, sme toho popísali veľa. Nič nové, okrem tyrkysového, bielo žíhaného slušivého oblečku, ukázať nevieme. Možno to, že v Majstrovi rovného tempa skončila štvrtá. Martina Nemečková ( 2., 7, 301km, 8:57/km, 2:32:51, 16.-MRT, č. 5 ) trochu desila eN, keď ju videl v štartovej listine. Je predsa kandidátka na uvoľnené miesto eN Anjela skazy, ktoré po splnení úlohy uvoľnil Jožo Mecele. Menovací dekrét ešte nemá, ale úradu sa už ujala. V Prahe eN predbehla. Martina prvé etapy behala pomalšie, ako by sa od nej dalo očakávať. Nie že by jej to eN prial, ale vyrazil na MUM posmelený. Až tam zistil, že Martina beží s boľavým členkom, preto je pomalá. Ale vybavila za seba dievčenskú náhradu. A nie jednu. Ak bude dielo skazy na eN vykonávať s takou nezlomnosťou, s akou dobiehala v hlbokej noci šiestu etapu v čase nad osem hodín, eN nemá šancu ubrániť sa. Máločo v prírode je silnejšie ako žena. eN je iba slabý muž.
Jiřiny Kociánovovej ( 3., 280km, 5:31/km, 0:48:12, č. 15 ) sa eN vôbec nebál. Je výkonnostne tak vzdialená, že porážku od nej vôbec necíti. Všimnite si jej priemerný čas na kilometer po prvých šiestich etapách. Škoda, že siedmu nedobehla. Ale Jiřina je mladá a vytrvalostne dobre disponovaná puška. Má pred sebou ešte veľa príležitostí dobehnúť. Ivana Pilařová ( 4., 172km, 7:37/km, 0:46:14, č. 36 ) nie je Nástenke neznáma persóna. Jej obrázok sa nachádza v jednej správe. Písmenká nám už Doba "vydodať" nedovolila. Ivana, podobne ako Jiřina behala s pánskou ostrahou. Lesy sú zradné. Napriek tomu, že eN predbehla celkovo, lebo zvládla o jednu etapu viac a aj v Majstrovi rovného tempa, venovali sme jej celú dennú správu. Z nej vedú pavučiny k jej článkom na behajkovi. Vilma Podmelová ( 5., 116km, 6:53/km, 0:44:27, č. 13 ) bola počas cesty do Brna pre eN záhadná Vilma. Gabo Kováč s ňou telefonicky zariaďoval formality, aby s eN stihol štart v Tišnove. Vilma už záhadná nie je, lebo sa nachádza na neustále sa predlžujúcom eN zozname dievčat, ktoré eN porazili. Zaujímavé, že zaútočila až keď utekal eN sám. Keď utekal s Gabom, nechala chlapcov na pokoji a dala radšej NDC. ( Niktomužův slovník naučný: NDC = nedoběhl/a do cíle ). To aby sa nemohol vyhovárať, že na vine je Gabo. Určite v tom má prsty Anjelka skazy Martina. Bolo to zrežírované príliš majstrovsky, aby iné vysvetlenie do úvahy prichádzalo.
Štefka je Nástenke veľmi dobre známa, lebo bola kladná postava v detektívke Záhada strateného bronzu na hrebeni Nízkych Tatier. Záhada už je vyriešená, ale eN sa nespýtal, či jej organizátori tretiu cenu odovzdali dodatočne. Bol na pochybách, či je to Štefánia. Zdala sa na tú, čo poznal z obrázkov, príliš chudá. "Někdy příštěe." Havko bol zo začiatku Tišnovské etapy na strane eN. Asi po kilometri behu spozoroval, že eN s Gabom zaostávajú. Vynútil si hygienický stop time a chlapcov pustil pred seba. Ďalšie mu už veliteľka nepovolila, tak musel dobehnúť do cieľa s 25 minútovým náskokom. Do zoznamu dievčat, ktoré eN na MUMe porazili Štefániu nepripisujeme, lebo utekala s havkom. Aspoň tak mu havko pomohol, keď nemohol na neho čakať. Havko diktoval Štefánii šokujúco rovnomerné tempo. Rozdiel medzi časmi v dvoch etapách, ktoré odbehla je iba jedna minúta a 50 sekúnd. Predstavte si, nie je Majsterka rovného tempa medzi 300 km a menej. To by musela mať rozdiel ešte o 9 sekúnd menší. Ten mala
Je neuveriteľné, že v dvoch rôznych etapách bežala Šárka rovnakým tempom. Nebyť stíhania Gaba s eN, bol by jej rozdiel ešte menší.
Je síce iba mierečný, ale darovaný od srdca, ktoré len, len že z ponáhľania sa v 43-ťom km neskolabovalo. Zapísal eN 17. 1. 2008 Nemohli sme inak. Dámsky orloj bez pánskeho, to by nebolo to pravé orechové. Škoda, že k väčšine postavičiek máme žalostne málo písmeniek. Zomierajúci bežec v eN nabáda k introvertnosti. S väčšinou postavičiek eN počas troch MUM dní verbálny kontakt nenadviazal. Pozorne však sledoval dianie aspoň vizuálne.
Berie MUM ako tréning, ale podľa jeho slov minulé edície takto rýchlo nikdy nebežal. MUM zapadá do Danovej veľmi vydarenej sezóny 2008, v ktorej sa mu darí. Osobné rekordy v maratóne (2:29 - 3. MČR) a na 100 km (7:25 - 1. MČR), 1. miesto v Kysuckom maratóne, 4. miesto na Ultrabalatóne, dokončil 48 hodinovku na MS v Brne. Prvé miesta v pretekoch menších ako veľkých, ktorých sa zúčastňuje častejšie ako často, by nevedel spočítať asi ani on sám. Spomínali sme, že Dan je nebývalo komunikatívny. Nechal eN nahliadnuť do svojho testeru. Zvedavý z neho vyčítal, že prvú etapu utekal bez neho, ale zvyšných šesť POLAR "vyšpiónoval" toto:
Hodnoty potvrdzujú, že Dan bežal MUM rýchlo, ale ďaleko od maxima. To leží minimálne o 20 až 30 BPM vyššie. Tento údaj len hádame. Špión Polar predsa "není blbej", všetko nevytára. Danove srdce a pľúca si vegetili, ale chrbát trpel. Nie príliš sa mu páčil nápor kilometrov, ktoré mu jeho majiteľ v roku 2008 servíruje. Počas behu nebadateľne, ale po behu očividne "zlobil" Ťažko by sme postavili taký veľký MUM orloj, nebyť Danielovho foťáku. Prvé, čo bral do ruky po etape, bolo fotonádobíčko. S trpezlivosťou len jemu vlastnou čakal hodinu, dve na dobeh svojich "súperov". Dokonca si pred poslednou etapou privstal a urobil foto gundersenovho štartu každému, lebo on ako vedúci borec štartoval posledný. Tomu, že si Dan ako 38-ročný zabehol osobák v maratóne eN rozumie veľmi dobre. Vie, že najlepšie roky na rýchlostné maximá má už Dan za sebou. V najlepších rokoch mal nepochybne potenciál na maratón pod 2:20. S 1/2M za 1:04 je to možno až príliš skromne stanovená hranica, ale Dan ju nezabehol. Znechutený dianím vo "veľkej atletike" prestúpil k ultrabežcom. Tomu eN až tak veľmi dobre nerozumie. Iba tuší. Domnieva sa, že s tou dávkou altruizmu, ktorú má v sebe Dan, to nemohlo inak skončiť. Veľká atletika vyžaduje k presadeniu sa kusisko egoizmu a hrubú hrošiu kožu, cez ktorú nekalé aparátnicke praktiky nepreniknú a chuť postupovať hore neznižujú. Od Daniela načerpal eN rozumy, aj čo sa druhého borca v poradí týka.
Kým Dan v Prahe nedal 100 km za 7:25, najlepší český čas v posledných rokoch držal práve Jiří - 7:28. Určite mu to bude chcieť v Taliansku na 100-vke "vyúčtovať". Jiří patrí do skupiny, s ktorým eN neprehodil ani slovo. Tri krát boli pri sebe veľmi blízko, ale Jiří predbiehal eN tak rýchlo, že na reči s ním, nedajoné s jeho GPSíkom nebolo času.
A ešte to, že ozajstný MAJSTER ROVNÉHO TEMPA MUM08 je Jiří Krejčí, lebo rozdiel medzi najpomalšou a najrýchlejšou etapou mal iba 0:33:31. Najmenej z tých, čo utekali sedem etáp. Preto ozajstný.
V sobotu pred MUMom bol na svadbe. Nakoľko sa konala na Brnenskej priehrade a neženil sa on, v nedeľu na MUM vyrazil. Mesiac pred MUMom zabehol 49 ročný Roman v Čadci rýchly maratón (2:50). Bol s ním veľmi spokojný, ale zachcelo sa mu inej výzvy. Preto siahol do súdka MUM zábavy. Obstál nemenej dobre, ako v Čadci. Na tretie miesto si brúsilo zuby viac borcov, ale Romanove boli najostrejšie. Zahryzol sa doň a už ho nepustil. Ani penalizácia 5 minút za neúmyselné skrátenie si etapy po zničení značenia nejakým humoristom mu v tom nezabránila. Súper najvážnejší bol Romanovi
Petr Dostálek (4., 7, 301km, 5:16/km, 0:41:49, č. ruka2 ). Petr schoval palec, ale práve ten mal vystrčiť a prsty schovať. eN si konečne v makovičke spároval Petrove meno s tvárou. Sandokan sa už nebude diviť, že eN nevie, ako vyzerá Dostálek. MUM to je sedem maratónov, ale o štvrtom mieste Petra rozhodli prvé dva. V Nich mu Roman ušiel o 18 minút. V ďalších štyroch stratil už iba dve minúty ( teda 7, lebo Roman dostal 5 trestných minút ). Petr sa ukázal ako bojovník. 20 minútová strata ho nedonútila zvesiť nohy. Štartoval pred Romanom. Ten ho nemohol kontrolovať. Poslednú občerstvovaciu stanicu opúšťal s náskokom sedem minút na Romana. Roman si pred štartom nepozrel, aký náskok na Petra má. Nohy si išiel polámať, tak mastil do cieľa, keď predbiehal eN. eN si všimol aj Petra, ktorý ho predbiehal pár minút pred Romanom. Tiež neklusal, ale valil sa do cieľa, ako keby tam horelo. Snaha v poslednej etape len upravila Petrovu stratu na konečných 14 minút, 50 sekúnd. Záverečný Romanov galop znížil stratu za Petrom na 5:25. Peter vyhral a upravil skóre v jednotlivých etapách na 2 : 5. Petr Ulík ( 5., 7, 301km, 5:19/km, 0:44:02, č. 2) bol tiež ašpirantom na tretiu záverečnú figúru. Štyri etapy utekal pred Petrom Dostálekom. No v záverečných, na rozdiel od neho spomaľoval. Prvé tri vyhral PU. Mal náskok 0:09:49. Od štvrtej už vyhrával iba PD. Najprv znížil stratu na 0:06:26. Po piatej už mal náskok 32 sekúnd, ktorý zveľadil cez 0:10:25 na záverečných 0:18:10. PU mal interes, kúpiť si štartové číslo 2, s ktorým úspešne MUM utekal. Núkal 100 CZK. Neuspel, čísla nie sú na predaj. eN mu poradil, že za 100 CZK mu ho TIGA vyrobí, ale to sa zdalo Petrovi zložité, tak si 2-ku, ako spomienku na dobre odohraný MUM opus na stenu nezavesí. Ivan Ďurkovský (6., 7, 301km, 5:26/km, 0:34:27, č. 6 ) je už MUM-om poriadne ošľahaný. Pamätá na svoje boje o prvé miesto do posledných metrov. Ale pamäť má aj telo, Ivanove nevynímajúc. Začína sa búriť a nechce už spolupracovať tak, ako zamlada. eN sa s Ivanom rozprával často a okrem nosnej témy, čo koho a ako silne bolí, zvrtli reč aj na akciopis, ktorý Ivan zliepa dlhé roky. Blíži sa do finále, ale je perfekcionalista. Jedna akcia mu chýba, pátra po nej s vytrvalosťou, akou sa prezentuje na ultrapodujatiach. Ivan máva tiež ťažkosti s chrbtom, ktorý mu v posledných rokoch bráni pripraviť sa tak, ako by chcel. A keď ich náhodou nemá, ako toho roku na jar, tak ho auto vytlačí aj s bicyklom z cesty do garátu, za čo získa pár štichov a stratí pár kilometrov. Ivan sa predviedol dobrým odhadom rovného tempa. Skončil druhý, keď sa prezentoval iba o 56 sekúnd horším výsledkom, ako víťaz MRT, Jiří K. Honza Škrdla ( 7., 7, 301km, 5:40/km, 0:56:27, č. 16 ) mohol podľa nás bojovať o lepšie umiestnenie, ako siedme, keby neodsunul svoje osobné ambície a nebežal po boku dámy svojho srdca. Jiřinka posledné dejstvo MUMu nedohrala až do víťazného konca, tak dobehol do cieľa aspoň on. Pred siedmou etapou strácal na Ivana 9 minút. Keby mohol utekať od začiatku sám, možno by uhral šieste miesto. Ale MUM sa hrá na hodiny, minúty a sekundy. Keby a možno nie je bernou mincou. Stanislav Junga ( 8., 7, 301km, 6:29/km, 0:50:54, č. 8 ) sa okolo eN počas troch etáp pohyboval veľmi často. Preto vie, že je vegetarián, výborný zjazdár a "vymítač vybíhačov". Dole kopcom beží veľmi rýchlo a prudšie kopce zo zásady kráča. V najlepšej forme sa predviedol v poslednej etape. Kráčavý kopec, ak nepočítame "kopeček ke kostelu" v závere bol iba jeden. Standa etapu prebehol v porovnaní s predošlými veľmi rýchlo, čím si pokazil umiestnenie v rovnom tempe. Pred siedmou etapou mal rozptyl 28, po nej až 50 minút. Ale takéto kazenia patria medzi tie príjemnejšie.
Pred záverečnou sobotnou MUM etapou bol skleslý, lebo v nedeľu sa v Nemecku utekal iba jeden maratón, ktorý bol veľmi od ruky. Čakala na neho veľká nedeľná nuda. Lýtko prizdobené tetovaným obrázkom patrí Günterovi. Beh od Atlantiku ku Stredozemnému moru, krížom cez Francúzsko, čo je 1150 km za 18 dní, bol pre neho dobrý dôvod, aby si ihlou pod kožu urobil poznámku. Bez toho by bola MUM08 story o tento odstavec kratšia. Günter "šprechuje, spíkuje", nehovorí, ani neříká. eN sa dozvedel zásadnú informáciu zo simultánneho prekladu Dana. Po zavedení Eura ceny v Nemecku narástli iba o zanedbateľných 100%. Dobrá správa pre uponáhľané Slovensko. Zvyšok Nemeckej enklávy sa nám trochu zosypal na kopu s názvom 100MC. Rainer Schädlich č. 11, Dietrich Eberle č. 7, Hans-Joachim Meyer č. 1 dávali svetu hrdo najavo svoju príslušnosť k nemeckému 100 marathon klubu dresom, na ktorom bolo červeným na žltom jasne napísané wer is wer. eN bol v slovnom kontakte iba s Hans-Joachimom. V Tišnovské etape, keď ho s Gabom predbiehali, brilantnou Nemčinou vyslovil otázku, „Vifil maraton haben zí?" Hans odvetil, eN preložil a zostal zaskočený. 129 maratónov, sa mu zdalo na borca v rokoch, ktorý sa vyberie na MUM v drese 100MC trochu málo, ale nezapodieval sa tým. Neskôr svoju brilantnú Nemčinu eN už na nemeckých zberačov nevybalil a urobil dobre. Lepšie je nevedieť, ako vedieť špatne.
Prekladateľ eN zostal po zoznámení sa so skutkovou podstatou rebríka zaskočený ešte viac, ako po preklade. Bodaj by nezostal. Pomýlil sa iba o 1000 maratónov. Zberačské počty sa majú nasledovne, samozrejme treba k číslu pripočítať počet akcií nastrádaných v roku 2008: Günter Meinhold - 240, Rainer Schädlich - 275, Dietrich Eberle - 383 a Hans-Joachim Meyer - 1097. K 31. 12. 2007 bol štvrtý na DE rebríku. V súvislosti s tisícovým Hans-Joachimom eN vylúštil ešte jeden rébus. Nešlo mu do hlavy, prečo má štartové číslo 1. "Jednyčku" má na hrudi nosiť úradujúci víťaz, alebo hlavný favorit. Tým bol tak, či onak Dan. Keď eN pátral prečo, zistil, že Hans jednotku veľmi chcel, tak ju dostal. A urobili dobre. Nie jeden dobrý dôvod k tomu mali. Prvý - bol najlepším zberačom, druhý - bol najstarším pretekárom, lebo sa narodil a to je dôvod tretí - 1. 11. 1939. Za nemeckou enklávou rozbila vo výsledkoch tábor dvojčlenná enkláva Maďarská. Velil jej najlepší zberač v Maďarsku András Maczó ( 13., 7, 301km, 8:24/km, 1:03:56, č.17 ) sa na MUM po skúsenosti z minulého roku vrátil a priviedol si aj posilu. S Andym by si eN aj pokecal, ale Maďarčinu ovláda tak, že jeho znalosť nemčiny je fakt brilantná. András aktualizuje počet svojich maratónov iba raz za rok. Pokus eN, zistiť, koľko má akcií skončil odpoveďou december, január. A bolo po debate. Každopádne sa nachádza niekde bližšie k 500-vke, ako je vzdialený od 400-vky. Andrásovi sme udelili titul Zberačský Attila. Asi preto jedného Attilu na Jižní Moravu priviedol.
Nemes Attila ( 14., 7, 301km, 9:29/km, 1:36:36, č.18 ) k Brnu pasuje. eN v ňom vidí Pecu. Attila sa nerútil do cieľa bezhlavo. Sedem krát do cieľa dobehol a využil pravidlo preferencie kilometrov nad časom. Vďaka tomu skončil medzi mužmi na 14-stom mieste. Celkovo 16-ty, lebo ho predbehli dve dievčatá s 301-tkou na merači prebehnutej vzdialenosti. Stanislav Juránek ( 15., 185km, 8:03/km, 1:08:23, č. 10 ) je hejtman. Južnú Moravu má pod palcom. A keby len to. Hejtman Stanislav pozýva na slovíčko, koláčiky a kávu. A keby len to. On aj pomáha. Napríklad s organizáciou MUM. A keby len to. On MUM dokonca MUM utekal. Keby len to, to by sme mu odpustiť vedeli. Ale on porazil eN. Dokázal nabehať 185 km. A keby len to. Zapojil do MUMu aj svoju manželku, Helenku Juránkovú, s ktorou odbehol v šiestej etape 6 km. A keby len to. V druhej etape utekal spolu so synom Stanislavom dokonca 30 km. A keby len to. Odbehol aj tri celé, 43 km dlhé etapy. eN volebným právom disponuje, ale voliť nechodí. Uplatňuje kolektívnu vinu. Tvrdí, že všetci politici sú divní. Je to jednoduchšie, ako ich volil a potom sa za hlavu chytať, ako mu na ňu se*ú. Pár jednotlivcov, v ktorých sa eventuálne týmto prístupom zmýli, má jednoducho smolu. eN by po 19-tich rokoch asi k urne na južnej Morave zamieril. A keby len to. Asi by aj Hejtmana Stanislava volil. eN je na južnej Morave cudzí element. Volebným právom nedisponuje. Má jednoducho smolu.
Za hejtmanom, ktorý na ÚAN v Brne želá krásnou dovolenku, sa usadila enkláva Ruská. Saša Alekseev ( 16., 172km, 5:43/km, 0:51:11, č. 31 ) patrí v ultra kruhoch medzi známe postavičky. Prišiel si zabehnúť iba štyri etapy. V roku 2008 si naordinoval oddych. Saša je široká ruská duša. Pred poslednou etapou sa schuti pobavil, keď mu Vilma Podmelová oznámila, že nebeží, lebo musí pracovať ako organizátorka a pomáhať na občerstvovačke. „Ty Ukrajinec? V subótu rabótajut toľka Ukrajinci," veselo je odpovedal. Na slávnostnom vyhodnotení sedel eN pri stole, kde Saša. Roman Slowioczek vyzvedal, aký je v Moskve maratón. Saša ihneď reagoval, „Čeryre em, éto očen plóchy maratón. Ty pasmótriš z Maskvy ničevó. Pro éto i Sankt Peterbugk očeň plóchy maratón."
Trať je situovaná v krásnej prírode. Svetobežní maratónci, poznačte si do diárov ďalší bod - Omsk. Saša si po vydarených etapách doprial papirosku so slovami, že si ju predsa zaslúžil. Široká ruská duša. Vasily Ayduganov ( 17., 172km, 5:56/km, 0:50:01, č. 32 ) bol menej počuteľnou a viditeľnou polovicou ruskej enklávy. Má o päť letokruhov v priereze viac, napriek tomu sa po ich druhej, Tišnovskej etape dostal pred Sašu v súčte o 4 minúty. Nie preto, že by bol lepší bežec, ale preto, že široká ruská Sašova duša blúdila po českých luhoch a hájoch. Dobehol za Vaskom až 15 minút. Po ďalšej etape, v ktorej už bol Saša pozornejší, Vasily vedenie stratil, aby v poslednej dobehol so stratou 27 minút. Tomáš Dittrich ( 18., 172km, 7:37/km, 0:46:14, č. 35 ), podobne ako Jan Škrdla, nebežal svoj závod. Robil sekundanta Ive Pilařové, ktorú o orientačné schopnosti vraj sudičky po narodení obrali. Okrem práce sekundanta robil na polovičný úväzok tlmočníka medzi eN a Andrászom Maczóm. Sekundant Ivy musí byť naladený na rovnakú vlnovú dĺžku. A to Tomáš je. Neláme si hlavu nad tým, ako utekať čo najrýchlejšie. Aj v menej rýchlom behu dokáže nájsť more peknoty a potešenia. Vďaka štyrom maratónom sa aj pomalším behom umiestnil pred eN. Ale tiež a to napriek štyrom maratónom skončil pred eN i v rovnosti tempa. Mal rozptyl menší až o 4 minúty. V krčme pred poslednou etapou Tomáš prezradil eN, že sa na OH v Číne neteší a nebude ich sledovať, lebo ... ľudské práva a Tibet. eN mu na to povedal, že on sa na OH teší a sledovať ich bude. Podľa neho je Tibet bezvýznamný kúsok zeme a je len zámienkou, ako naplniť ciele v druhom pláne. Tomášov názor eN rešpektoval a nesnažil sa polemizovať s ním. Rovnako pristupoval Tomáš k názoru eN. Napriek rozdielnosti názorov a neochote z nich poľaviť sa zhodli v tom, že nie je potrebné, aby jeden druhého k svojej pravde nútil. Pravda aj tak býva niekde v strede. Zapísal eN 23. 7. 2008
Miro eN Kriško ( 19., 129km, 6:57/km, 0:56:50, č. 41 ) si na obrázku na štart nevykračuje, ani neodchádza po dobehnutí z priestoru cieľa. On si "dobieha" prosíme pekne do cieľa jeho druhej, teda šiestej, Bystřické etapy po akciu. Len vďaka tomu, že si vytrucoval od MUMe tri akcie, je v polčase sezóny s 19-stimi akciami iba o jednu za Šaňoprezidentom. To sa mu snáď v živote nepodarilo. V polčase sezóny je eN zároveň aj v polčase rozpadu ako takého. MUM etapy boli svojou náročnosťou iba kúsok pod hranicou eN možností. Ak by mal trend poklesu výkonnosti pokračovať, o rok už nezvládne ani jednu etapu. eN nazrel pod pokrievku MUM. Páčilo sa mu a v budúcnosti by sa, ak nebude Doba proti, s pár etapami opäť rád popasoval. Vďaka pravidlu meter bližší sekundy skončil eN až Tomášem Dittrichem. Nesťažuje si, lebo to isté pravidlo mu umožnilo byť pred Mirom Osladilom ( 20., 125km, 5:32/km, 0:28:16, č. 19 ). To by sa mu za normálnych okolností prihodiť nemohlo. S Mirom eN nedebatoval, tak nevie čo sa udialo v prvej etape. Vo výsledkoch má Miro poznačenú vzdialenosť iba 39 km. Práve tie štyri chýbajúce km zaradili Mira až za eN. Vladislav Rozman ( 21., 86km, 4:43/km, 0:10:29, č. 9 ) bezpochyby disponuje bežeckou výkonnosťou v maratóne pod tri hodiny, čo je dnes vo veku 54 rokov medzi bežcami skôr výnimka, ako pravidlo. Vladislav, ktorého beh.cz pozná pod menom Ladislav, je iba príležitostný bežec.
Bežal prvú a poslednú etapu. Nie len rýchlo, lebo v oboch skončil na treťom mieste za Danom a Jiřím, ale aj vyrovnane. Jeho rozdiel 10:28 medzi časmi je najmenší spomedzi tých, ktorí nebežali plnú MUM dávku.
Pavel Horák ( 22., 86km, 5:31/km, 0:46:00, č. 25 ) motorkár je. Aj od signum od výfuku mu nohu krášli. Ale informácia z Cimrman story, že jazdí za stajňu HONDA bola od eN zavádzajúca. NDA je správne, len to HO je na HO. Má byť PA. Pavel tiež utekal prvú a poslednú etapu. Prvá sa mu "tuze nepovedla". 4:20 je veľmi ďaleko vzdialené od jeho možností. Druhé podanie už bolo vydarenejšie. 3:34 a piate miesto Pavlovi pristane viac. eN sa pri pohľade na fotku svoju a Pavlovu nevie ubrániť dojmu, že mu chodí ujedať z raňajok, obeda a aj večere. Pavel je chudší a chudší a eN je zase tlstejší a tlstejší. Adam Fritcher ( 23., 86km, 5:32/km, 0:22:27, č. 23 ) bežal dve etapy. Prvú spolu s Pavlom, v ktorej ho porazil o 11 minút. Ale jeho druhý styk s MUMom bola piata Tišnovská, ktorá bola o pomalšia, ako posledná, ktorú si vybral Pavel. Výber to bol dobrý, lebo v konečnom účtovaní sa Adam posunul za Pavla o minútu a 21 sekúnd.
Svatopluk Sedláček ( 24., 86km, 6:31/km, 0:37:04, č. 38) odbehol dve etapy, ale volil ťažšie garde ako dvojetapoví borci pred ním. Utekať dva maratóny s jedným dňom pauzy je podľa eN horšie, ako ich bežať deň po dni. Navyše si Svaťo ako druhý MUM polibek vybral po 4-tej 6-tu etapu, ktorá bola najnáročnejšia. Škoda, že eN má výkonnosť dlhodobo v dolnej úvrati. Keby ho MUM v lepšom rozpoložení zastihol, mohol utekať spolu so Svatoplukom a dozvedieť sa o dianí v brnenskom bežeckom podsvetí mnoho pikošiek, ktorými Vás teraz mohol častovať. Ale možno dobre že nebežal, lebo Svaťo zvádzal v najzáverečnejšom závere urputný súboj s "vymítačem vybíhačů" Standou Jungem. eN sa v závere nerád ponáhľa a Svatopluk sa veru musel fest usilovať, aby Standovi z Lopaty unikol. Podrobnejšie si to pamätá eN somárik v Bystřické story. Jaroslav Konečný ( 25., 86km, 6:54/km, 0:32:53, č. 30 ). Pre eN príliš tvrdý oriešok. Okrem toho, že utekal prvú a piatu etapu, z ktorých sa mu o 33 minút darilo lepšie v tej piatej, vám viac o Járovi povedať veru nevieme. Milič Hlucháň (25., 86km, 7:08/km, 1:23:46, č. 34) je úplne iný prípad. Mal pri voľbe etáp rovnaký názor, ako Svatopluk. 4-tá a 6-ta etapa mu do oka padli, tak ich utekal. Šestka je diablovo číslo. Nemohlo sa dariť. V závere etapy nie len že zablúdil, ale aj stratil chuť na etapu siedmu. Keď nad tým Milič cestou z krčmy hĺbal, Dan tvrdil, že má zmysel odbehnúť čo i len 1/2M. eN protirečil, že ak bežať, tak iba plnú dávku. Netušil, že Milič je v mierečnom kolotoči úplný začiatočník. Má na konte tri maratóny, z toho dva dokončil doslova pred pár hodinami. Milič sa nakoniec rozhodol pre NNŠ ( nenastúpil na štart ) a podľa eN urobil dobre. Ale ešte lepšie by urobil, keby utekal iba jednu etapu. 6 hodinovou z Bystřice iba vyľakal prebúdzajúceho sa bežca v ňom.
Malá detektívka. V žltom dobieha hejtman Stanislav. To zápletka pre nás nie je. Ale rébus, kto je modrý bežec, dobiehajúci 5-tu etapu vedľa hejtmana, vyriešiť nevieme. eN ho počas 3 dní na MUMe registroval, je na mnohých fotografiách, ale vždy bez čísla. Výsledky hovoria, že hejtman utekal piatu etapu za 6:23:35. Ak bežal modrý, pre nás záhadný borec celú etapu, mal by mať rovnaký čas. No čas rovný hejtmanovi sa vo výsledkoch nenachádza. Najbližšie je Pavel Koštál ( 25., 85km, 8:56/km, č. modrá je dobrá ) - 6:23:55, ktorý v šiestej a siedmej etape utekal nižšie dávky - 20 a 22 km. To by eN do rébusu pasovalo. Či je modrý bežec behajúci bez čísla Pavel a čas v piatej etape, horší o 20 sekúnd hejtmanovho, je iba preklep, alebo nejde o preklep a modrý bežec je niekto iný, to je rébus pre znalcov tvárí brnenských bežcov. (Tváre reagovali. Dao potvrdil, že modrý bežec je Pavel.) Mladík v polohe unudeného školáka na obrázku vedľa modrého rébusu je tiež bez čísla, ale rébusom pre nás nie je. Vieme, že je to Honza Kiša ( 28. 53km ), 15 ročný pomocník, ktorý popri rozhodovaní a pomáhaní organizátorom stihol v troch etapách nabehať 53 km. Napriek polohe na školskej lavici sa nám Honza javil ako šikovný školák. Bez najmenších problémov komunikoval s Nemcom Günterom Meinholdom po anglicky.
Jobst von Palombini ( 29., 43km, 5:17/km, č. 3 ) bude podľa mena aristokrat, ktorý nepatrí do tvrdého zberačského jadra nemeckých zberačov. Dal si iba jeden, na MUM pomery rýchlejší kúsok a odfrčal domov. V Nástenkových výsledkoch z mien nemilosrdne odstraňujeme tituly a rôznu iné, menej potrebnú bižutériu, ktorá len mená predlžuje. Preto prišiel o "von" aj Jobs. Nejde to triedny boj, ale o šetrenie písmenkami. Honza Tučný ( 30., 43km, 6:19/km, č. 37 ) má meno krátke. Bižutérie z neho šklbař nebolo treba. Prišiel z Pardubíc na MUM koštovku a vybral si dobrý kúsok. Štvrtá etapa z Kunštátu patrila do dvojice rýchlych. Čo povedal po degustácii nevieme. Ak mu chutilo, možno si o rok naloží aj viac kúskov. Standa Holeček ( 31., 43km, 6:31/km, č. 42 ) si na degustáciu vybral Tišnov etapu. Prezentoval sa po eN a ušla sa mu kultová 42-ka. eN váhal, či si ju od neho nemá vypýtať a dať mu 41-tku. Šťastie, že tak neurobil. Po behu, aký predviedol so 41-tkou, by sa na neho 42-ka už nikdy neusmiala. Navyše by sa s ňou ako diviak váľal po zemi a celú ju zašpinil. Dobre bolo, ako bolo. Standa doniesol 42-ku do cieľa čistú a hlavne rýchlejšie. Tomáš Bůbela ( 32., 43km, 6:43/km, č. 43 ) si ako kontaktnú etapu dal tú najťažšiu. Bystřická bola horúca, časovo najdlhšia, jedna z dvoch najstúpavejších, ale rovnako pekná, ako ostatné. Beh.cz nám prezradil, že Tomáš mal pár rokov mierečný pôst. Ak má pravdu, možno ľahšie stráviteľný kúsok bolo treba servírovať, ale dá sa na to nazerať aj cez: Čo nezabije, to posilní. Gabo Kováč ( 33., 43km, 6:48/km, č. 40 ) je na vine. Bez neho by eN do Brna asi necestoval, neutekal, nemusel písať nekonečnú story, ale ani by nekorigoval svoj MUM svetonázor. O Gabovi sme skoro všetko povedali v Tišnov story.
Rozhodol sa, že klamára dá za to do polepšovne. eN ho bude prevychovávať a Gabo si kúpi novší model, s lepším charakterom, ktorý ho už klamať nebude. K transakcii ešte nedošlo, ale je na spadnutie. Tož, uvidíme.
Pitoreskné je, že v tej najťažšej, ktorú si vybral, aby ju absolvoval ako bežec, zablúdil. Napriek tomu a desiatim letokruhom navyše v porovnaní s eN, bol v cieli o 20 minút skôr, ako chodec maratónec. Bystřickú etapu určite neznačil Honza. Nebola značená zle, ale nie až tak precízne, ako ostatné, ktoré eN bežal. Tiež dva tri krát váhal, či uteká dobre. Bez ochoty dobrovoľníkov, ako Honza, by kolos, akým je MUM, skolaboval. Nebolo by možné udržať ho v chode.
Jednu MUM etapu si prišiel zabehnúť aj Poľský kráľ zberačov Jerzy Bednarz ( 36., 43km, 9:15/km ). Žiaľ nemáme aktuálny obrázok, ale máme aktuálnu informáciu, že Jurek podniká kroky na inštalovanie Poľského rebríka zberačov na web. Keby sa tak stalo a aktualizovanie rebríka nebolo iba raz za uhorský rok, mohli by sme Vám povedať, ako je na tom s akciami Poľský kráľ. Ešte sa tak nestalo, preto povieme, že je na tom dobre. Inak by nebol kráľ. A aby sme boli konzekventní, treba už len spomenúť, že nemáme foto ani Davida Buriana (35., 43km, 8:22/km), Tomáša Kocmana (38., 28km) a ani Libora Dražana ( 39., 25km ). Krátky prelet nad výsledkami 16. MUM nakoniec až tak krátky nebol. Je to spôsobené tým, že etapy sú nadmierečné. Sú to maratón+. Práve to plus nám krátky prelet trošku predĺžilo. Zapísal eN 24. 7. 2008 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Štefánia
Šrámková ( 6. 86km, 5:57/km, 0:01:50, č. 21 ) utekala dve
etapy. Prvú a piatu. Bežala tiež s doprovodom, ale vsadila na štyri
nohy. 
Šárka
Krčková (7. 86km, 6:49/km, 0:01:41, č. 22). O tom, čo eN vyviedla
v závere piatej etapy, už písať nemôžeme. Srdce by
mu to mohlo utrhnúť. Ale Vy sa na tom môžete
schuti pobaviť, ak nájdete dievčinu s č. 22 na hrudi v závere 
Aby
verila, že sa na ňu eN nehnevá, pridelíme jej odznak Majster rovného
tempa. 
Daniel
Orálek
( 1., 7, 301km, 4:25/km, 0:37:15, č. 4 ), celkový víťaz, našťastie
medzi tých, s ktorými eN nedebatoval nepatrí. Dan je napriek vysokej
výkonnosti vzácne priateľská a komunikatívna postavička.
Jiří
Krejčí ( 2., 7, 301km, 4:34/km, 0:33:31, č. 27) bol v štartovom
poli jediný Danov súper, ale eN sa zdalo, že príliš s Danom nesúperil.
Bral MUM hlavne ako prípravu na ultrapodujatie vyššej významnosti.
Predpokladáme, že ním bude MS v 100 km behu. 
Roman
Slowioczek (3., 7, 301km, 5:13/km, 0:34:35, č. 2ruka ). Keby
Roman schoval na ruke, zakrývajúcej číslo palec, bolo by to OK. Číslo
by sa zhodovalo s tým, ktoré sedem dní na hrudi po lesoch v okolí
Lomnice nosil. 
Günter
Meinhold (9., 7, 301km, 6:55/km,
1:01:50, č.14), prvý z kvarteta, ktoré vytvorilo vo výsledkoch
nemeckú štvrť, je pohodový chlapík. Vlastnil kedysi metalurgickú
firmu. Predal ju, kúpil si veľké auto, na ktorom vyráža za
akciami. 
Prelustrovali
sme nemecké zberačsé kvarteto 
To
eN zaujalo a spýtal sa, „A katóry maratón v Rasii charóši?"
„Omsk," bez rozmýšľania odvetil Saša. Je to síce až tri časové
pásma od Moskvy, ale oplatí sa tam cestu merať. 
Do
polovice biele stehná ho prezradia, aj keby nechcel, že je cyklista.
Podľa cyklistickej pranostiky Každý dobrý závodník má na lýtku
prevodník, Vláďa dobrý nie je, lýtka mal čisté. Asi bude len výborný.
Každý
dobrý motorkár je popálený od výfuku. Hoci sa to nerýmuje, je to
pravda. 
Nepovedali
sme iba to, že Gabo tvrdí, že nie je na vine. Na vine je vraj POLAR,
ktorý mu hovoril, že podľa eN evidentne prekopnutá Tišnovská
etapa, ktorú utekali a kráčali spolu, bola rozbehnutá dobre.
Jan
Charvát
( 34., 43km, 7:14/km ) je veľmi dôležitá MUM postavička. Pred
etapami značí trate a robí to výborne.