|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
foto: dao 17. MUM - Lomnica a okolie, 5. - 9. 7. 2009. ( leN tri etapy, ktoré utekal )
Cieľ eN bol jasný. Získať aspoň tri zo siedmich akcií, ktoré ponúka MUM. Tí čo na to majú, sa už popod fúzy uškŕňajú, že nie príliš veľké ciele si kladie pred seba komik behu. Až história ukáže, že to bol cieľ skôr závratne vysoký, ako prízemný a vytýčený skôr srdcom, ako zdravým rozumom. eN na 7 etáp objektívne nemal:
Mal iba:
Srdce vyhralo 4:3. eN za MUM hviezdou vyrazil. Lomnica ho privítala v pondelkový podvečer 6. 7. prietržou mračien a pripomenula mu blatistú a premočenú adventúru na hrebeni NT. Aj zapochyboval, či nemal radšej poslúchnuť zdravý rozum a neterigať sa do Lomnice. Ale keď začali dobiehať prví bežci, väčšinou známe tváre, vedel že sa nachádza na správnom mieste, len v trochu nesprávnom čase. Bolo mu ľúto, že v druhej, Boskovickej etape, nezmokol spolu s kamarátmi.
Pravdu máš, vrabec náš modrý. Ale koho tvoje anglické čvirikanie na Slovenskej Nástenke zaujíma? Si si vedomý flagrantného porušovania jazykového zákona? Tu je dovolené čvirikať po Slovensky, nanajvýš po Česky. Ak chceš byť spoluautor story, nech sa páči. Neodoženieme ťa, lebo si nám poradil, ako neprerušiť počas MUM dní Nástenkový správotok. Ak si nasadíš ČS-SR zobáčik, na tvoju počesť sa naše spoločné dielo bude menovať Twitty story.
Twitty! Ak chceš vyrývať, tak okamžite z Nástenky vystrel. Takto sa ku koncu nikdy neprečvirikáme.
Aby ste nemuseli odskakovať do nie celkom prehľadných spoločných výsledkov 17. MUMu, tu je poradie tých, ktorý odbehli celú Veverskú etapu.
Dátum štartu 7. 7. 2009, zložený z dvoch sedmičiek, do eN nevlial príliš optimizmu. Bál sa, že ho zradí koleno, ktoré s ním v poslednom čase prestáva spolupracovať tak, ako by jedeN od kolena očakával. eN sa už vyvaroval fatálnej chyby spred roka, kedy štartoval v druhej, výkonnostne lepšej vlne. Prvá vlna štartuje o o 14,00, teda o hodinu skôr. Pozvoľnejšie tempo v nej eN náramne vyhovovalo. Mohol sa kochať peknou krajinou, ktorou sa utekalo. Začiatok etapy, popri rieke Svratke, zavedie bežcov na hrad Vevěří. eN sa príliš dopredu nehrabal, lebo jeho bežecké sebavedomie bolo hladine Svratky, o výšku dospelého muža nižšej, veľmi podobné. Iba pekné kamenné steny na pravom brehu si pamätali, pokiaľ hladina dosahovala a nepochybne dosahovať bude, len čo vyčistia a napustia Brněnsku priehradu. Odmenou za stúpanie na hrad Veveří boli mosty, ktoré nasledovali po zbehnutí okolo hradu. Najprv pekný zastrešený drevený, vodorovne s potokom, slúžiaci ako chodník pre chodcov
a potom kovový krásavec, ponúkajúci prechod cez Svratku na Junácku lúku a pekný pohľad na hrad. Chýbala už iba vyššia hladina a lode. Úvod Veverské etapy je rozprávkovo pekný. Preto má viac priestoru, ako budú mať iné, tiež pekné úseky troch etáp MUMu, ktoré eN utekal.
Do Bítýšky pribehol zo zakázaného mesta, odbehol celý pekný úsek v čele prvej vlny, aby pár metrov za pekným mostom na eN počkal, rozlúčil sa a bežal naspäť do zakázaného mesta. Deň s odbehnutím bezmála 20km je solídny tréning na maratón. Petr je na najlepšej ceste, aby prestal obhajovať teóriu výhodnosti brutálne rýchlych začiatkov v maratóne. Ak sa dokáže podobnými tréningami postupne prepracovať na mesačný objem okolo 300 km mesačne, Sub4 a žiaľ aj víťazstvo nad eN, nebude pre neho nereálnou hranicou.
Ako by sme mohli nespomenúť Standu? Hlavnú mužskú postavu Twitty story.
Ako na truc, Veverská daova galéria nemá Standovu bežeckú fotku medzi vystavenými exponátmi. Preto Vám ukážeme z tváre hlavného hrdinu iba časť. Stano to mal zložitejšie, ako eN. Bežal všetky etapy a navyše každý deň cestoval domov. Je vegetarián a cesta domov sa mu javila jednoduchšia, ako hĺbať nad tým, čo do úst vložiť. Zapísal eN 13. 7. 2009
O tom sa eN presvedčil pred rokom, keď sa mu zjavila za chrbtom pár desiatok metrov pred cieľom a s neskrývanou radosťou predbehla.
Za pekným úsekom a po rozlúčke s Péťou K., začal eN so Stanom riešiť problémy všehomíra. Prezradil eN, že vždy po piatich rokoch zresetuje databázu svojich osobných bežeckých rekordov a začína si ju budovať odznova, s novou motiváciou. eN súhlasí s tým, že posúvanie osobného maxima je tou najlepšou motiváciou, ale on by musel resetovať databázu každý mesiac a k tomu aj hlavu, lebo tá si pamätá časy nôh behavých. Stano je ortodoxný odporca "vybíhačství". „Kopec je můj přítel, proto s ním neválčím," hovorí. Kopce zo zásady kráča, ale príliš tým nestráca. eN so Šárkou občas do kopca utekali a kráčajúci Standa za nimi v pohode prednášal litánie o zbytočnosti ich počínania. Na občerstvovačkách sa Stano s eN neponáhľali. Preto ich na druhej predbehla dvojica starších pánov. Stano, hlavný stratég tria, reagoval stoicky pokojne, „Když na to mají, ať běží. Když nemají, doběhnem je později. Ještě není čas na závodení. Do cíle je to ještě hodný kus." Pokračovanie v riešení problémov všehomíra prerušilo blato na poľnej ceste. Stano mal obuté nové BO NB a prvé blato na funglovkách vie v duši bežca narobiť hlboké vrásky.
Našťastie žiadne blato nie je nekonečné. Raz musí skončiť. Utekajúce duo filozofov vybehlo na asfalt. Ďalšia občerstvovačka. Tam ich dobehli holandské nôžky v bielych kompresných podkolienkach patriace
V prudkom stúpaní za rezko kráčajúcim Stanom a eN zaostali nie len biele podkolienky, ale aj Šárka. Problém žrania psov, mačiek, koní v rôznych kútoch sveta, bola ďalšia závažná téma. Práve keď doriešili brutálne zabíjanie mačiek na Taiwane (aj keď sa tak deje v Thajsku), dobehla ich Šárka a nestačila sa diviť, čomu že sa to zase venujú. „Niet problému, ktorý počas behu nevyriešime," bola ich pyšná odpoveď. Pýcha predchádza pád. Objavil sa pred nimi problém, na ktorého pichľavosť pyšná dvojica odpoveď nenašla. „Takto zarastené pole bodliakmi som nikde nevidel," divil sa eN. Čo ich tu pestujú?" pokúsil sa o žart a ako správny neveriaci, neuveril, napriek tomu že videl. Dotkol sa, bol to bodliak. Agronomicko botanický problém vyriešiť nedokázali, tak aspoň vymysleli využitie zabodliačeného poľa. Keby okolo neho viedla bežecká trať, boli by to výborné pichľavé kontroly, ktoré by akupunktúrnou liečbou liečili skratkárov.
Šárka problém konzultovala po behu s inými filozofmi a medzeru dvojice spolubežcov doplnila. Nebola to burina, ale liečivý Ostropestrec mariánsky (NDC), blahodárne pôsobiaci na chorú pečeň.
Šárka vyhrešila Standu s eN ešte raz. Pri zbiehaní z poľa na lesnú cestu s blatistým, asi meter vysokým prudkým mantinelom sa sťažovala sama sebe, „To sú pomocníci, nevedia ma ani chytiť!" Ale pozrite si obrázok Šarky. Ako ju chytiť, rútiacu sa proti vám, bez neslušných chmatov s postrannými úmyslami? Určite uznáte, že ťažko. Ale aby nevznikal mylný dojem, že Šárka bola za zlú ženu vo výbornom mužskom kolektíve, treba povedať, že opak bol pravdou. Výborná žena vo výbornom mužskom kolektíve. Tak je to správne. Podieľala sa na vyriešení nejedného vážneho problému. Napríklad, keď sa riešilo, prečo ľudia behajú MUM, hodila do diskusie svoj skvelý motív, „Chci si na léto koupit nové plavky. Ale měnší jak ty staré." Zapísal eN 14. 7. 2009
Odbila tretia hodina behu a pri trojici sa zjavil prvý bežec druhej vlny. Dan Orálek (3:17 - 1.) trojicu dobehol, predbehol a vzápätí zmizol pre neho v prítomnosti, pre trojicu v budúcnosti za obcou Skalička. Názor eN, že cieľ je už na dosah ruky, sa ukázal ako vzdialený pravde. Hra o jablko Veverské etapy iba vypukla. Začali sa diať veci, eN zaskakujúce.
za*ratá, podľa Standu vraj "studánka", z ktorej by sa eN nenapil, ani keby ho bili, Partyzánský památník věnovaný příslušníkům třetí úderné roty generála Luži, z let 1944-45, s krížom veľkosti dvoch dospelých mužov, prudké klesania po asfalte a stúpavý úzky chodník do lesa, kde chlapci Šárku stratili, ale hlavne polňačka bez konca. Tak Standa nazval poľnú cestu, ktorá mu vyskočila z pamäti po minuloročnom MUMe. Vybiehalo sa na ňu z lesnej cesty, kde sa SeN na 1. figúru druhej vlny prepracovali, lebo dobehli aj druhého utečenca po druhej občerstvovačke. Keď ho Stano zavetril, ozval sa v ňom lovecký inštinkt a zrýchlil. eN sa cítil dobre, tak si vymyslel, že nechá Stanovi 20 metrový náskok a do jeho umenšovania sa dá až vtedy, keď dobehne utečenca. Bol to skvelý manéver, ktorým eN zamedzil tomu, aby mu utečenec skočil do háku. Ale bola to aj do neba volajúca kravina, lebo do háku Stana už neskočil ani on. 20 metrov pozvoľna rástlo a polňačka nemala konca. Na poslednej občerstvovačke v Rašove Stano hodoval, eN ho dobehol, ale kým vysrebal hlt vody a vyžiadal si zbytočnú informáciu, koľko je do cieľa v Lomnici, parťák už dlhým krokom frčal klesajúcou asfaltkou, aby mu o pár sekúnd zmizol z radaru. Klesajúci asfalt bol brat poľnačky. Tiež bez konca. A obloha sa začala na eN mračiť a tmavnúť a blýskalo sa a hrmelo. eN zmoknúť nechcel, ale keď musíš, tak musíš.
Pred vbiehaním do Lomnice dobehol eN nemecký barón
Tento rok mal "páteř" pevnú ako struna, bol by si s MUMom poradil tak ľahko, ako s komikom behu, čo mu na chvíľu skočil do háku, ale brat vo Florencii krstil syna. Jobs si to nechcel nechať ujsť, preto posledné dve etapy MUMu vynechal. Keď Jobst eN predbehol, oblohe prišlo ľúto a začala predbehnutého oplakávať. Zbytočne jej eN hovoril, nech sa na to vyprdne, že mu viac vadia slzy, ako to, že mu dá barón viac, ako hodinu. Rumázgala, ako zmyslov zbavená. Cestu na "Svatý kopeček ku kostelu" eN absolvoval chôdzou bokom pod strechami domov. Ale bol mokrý viac, ako keby fungoval pod oblohou.
V stúpaní na ceste sa objavil trénujúci
Kam čert nemôže, pošle ženu. Tesne pred vrcholom stúpania dobehla eN Jiřka Kociánová (3:53 - 1.). Blbec eN ju z plna hrdla pozdravil a prezradil svoju kamufláž. Vašek skočil do háku pre zmenu Jiřinke a eN zostal sám s kvapkami dažďa. Ale ten kúsok do cieľa si s veselou docupkal, lebo už bolo isté, že sa domov bez akcie nevráti. Veverská je podľa eN jedna z dlhších, 43 km dlhých MUM etáp. Či je to fakt, alebo fikcia, nie je potrebné riešiť. Faktom je, že má na konci polňačku a asfaltku bez konca.
Dámsko pánsku trojčlenku vyriešila Doba tak, že výsledok atomizovala. Zelený cieľový kontainer vítal prvého Standu (4:50 - 7.), o štyri minúty eN (4:54. - 8.) a o sedem minút Šárku (4:57 - 4.). Ale to neznamenalo medzi nami chlapcami a dievčatami, že ich ďalšia etapa opäť nespojila. Spojila, lebo veľ problémov všehomíra zostalo nevyriešených a kto ich vyrieši lepšie, ako utekajúca trojčlenka?
Tieto riadky píše eN po rozpustení MUM trojčlenky, nečudo, že si nevie rady s niektorými otázkami. Úmyselne sme urobili orloj z mokrých tričiek. Oranžové je neautentické, lebo obrázok je o deň starší. Ale Šárka, eN a
Ivan bol korunný princ MUMu09. Beh s Danom bol pre neho silný tabák, Petr Dostálek (4:15 - 7.) zase príliš soft. Nemal s kým pretekať, ale on už na MUM pretekať aj tak nechodí. Podľa jeho slov, pamätá revnivé časy, keď sa o prvenstvo lámalo desať borcov. Čo bolo, bolo. Terasky iba trénuje. Spomínal, že ho trochu zaskočil Marian Michalík, keď ho nenominoval na 100km do Torhoutu, napriek tomu, že celú zimu trénoval práve naň. To je ďalšia otázka, ktorú eN bez trojčlenky vyriešiť nevie. Ako to vlastne je s nominačnými kritériami na majstrovské ultra podujatia? V akom režim funguje SAU. eN vychádza, že v osvietenom absolutizme, ako Nástenka. Ako MM povie, tak je. Ale je možné, že sa mýli. Bez trojčlenky...
Medzi chlapcami boli veci jasné prakticky ešte pred rozdaním kariet. U dievčat nie. Irina Rysina (3:59 - 2./č. 1) a Zdeňka Komárková (4:09 - 3./č. 25) to v prvých dvoch etapách rozbalili vo veľkých štýloch. Irina "Za ródinu!" a Zdeňka "Běž domů Ivane!" Jiřke Kociánové (3:53-1./č. 26) nezostalo nič iné, len ich "z povzdáli sledovat a pak se do věci vložit." Nebola to zlá stratégia. Bič plieskal na konci. Konečné poradie MUMu 26, 25, 1.
Martina Němečková (6:15 - 6.) sa do sporu dievčat o miesta na debni nezapájala. Pred príchodom do Lomnice sa eN bál. Nezabúdajme, že MN je certifikovaná eN Anjelka skazy. Keď z Lomnicu opúšťal, bál sa tiež, napriek tomu, že ho Anjelka skazy neporazila. Strach má z toho, že eN hypotéza: Anjelky sa nemusíš báť, pokiaľ bude behať 800 km mesačne a tak často ultra kusy, je pravdivá. Báť sa jej bude, ak bude behávať 400 - 500 km. Maťa sa eN javí chronicky unavená. Má problém so spánkom, z toho sa odvíja spomalená regenerácia a neschopnosť tela, pracovať na vyššie obrátky. Ale sú to leN dohady, neriešené v trojčlenke. Takže berte to s rezervou.
Národnosť nie je dôležitá. Ani to, že v každej etape dobiehal poriadny kus pred eN. Dôležité je to tričko, v ktorom Henk uteká. Znalci sú v obraze, ostatným pošepneme, že ide o účastnícku Mizuno umelinu z MMM 2008. Keď ju eN na Henkovi uvidel, potešilo ho to. Pätica bežcov z Holandska a nejakí nebežiaci boli väčšinou nahodení v orange dresoch z Amsterdam marathonu. Henk má isto aj orange dres. V Lomnici sa predvádzal v drese MMM, preto mu eN venoval v Twitty story slov do výšky urasteného chlapa, nie iba čviriknutie. Teraz môže eN riešiť ďalší problém, kde je jeho MMM umelina. V živote ju nemal na sebe a tým pripravil o potešenie pár ľudí. Ak ju niekomu nedal, určite ju nájde a oblečie. Zapísal eN 21. 7. 2009
Rok 2009 je už tretí rok leN "s dotekem MUMu", lebo nikdy nebežal viac, ako tri etapy zo siedmich. Tento rok by možno zvládol ešte jednu, dve, ale musel sa ponáhľať domov, aby sa v Žiline na ŽH konca nedopočítal. Prvý dotyk mal v roku 2006. Vtedy sa veľmi bál času nad štyri hodiny a Lomnickou etapu stihol leN tak tak (3:59:23). Ale to nie je to, o čo ide. V prvom "doteku" štartovala na MUMe
Minulý rok Sigrid neštartovala, ale v treťom doteku s MUMom ju eN medzi svoje poklady zaradiť stihol a nebojme sa povedať, že hlavne vďaka daovi. Sigrid je ročník 1940. Napriek tomu dokáže utekať 7 dní po sebe + 43km dlhé etapy v neľahkom teréne. To je sila. Sigrid mala v čase blízkeho stretnutia s eN druhom na konte 1426 akcií, čo je sila rovnakého kalibru. Dve tak veľké sily sú ozdobou eN truhlice pokladov. A keď už bola truhlica otvorená, pribudol v nej aj Tomáš Rusek, zakladateľ MUMu a pamätník veľkej slávy Českého ultra behu. Na priamom organizovaní MUMu sa už Tomáš nepodieľa, ale bol štartér Veverské etapy. eN bol pred štartom taký nervózny, že nemal pri sebe papier a pero. Preto zostáva pre neho Tomášov autogram úloha stála.
Konvoj áut vyráža na miesto štartu každej etapy o 10,00 - 10,30 hod., aby sa stihla pred obedom kurturně poznávací činnost. Veverská etapa predstavila účastníkom MUMu
v ktorom si eN uvedomil, že nie každá História je až tak stará, ako z jej mena usudzujeme. eN mal pri pohľade na niektoré exponáty ručných mlynčekov pocit, že otvoril šuplík drezu na svojej planéte. Alebo to je tým, že eN nie je až tak mladý, ako sa nazdáva?
Chudák Irina nemala za mlada v škole Češtinu. Latinka je pre ňu to, čo našich mladých azbuka. Jazykovú bariéru sa rozhodla preklenúť jazykom. Teda presnejšie tým, čo na jazyku máme. Začala rad za radom otvárať fľaše a nalievala si do chuťových pohárikov vzorky moku, hľadajúc správnu chuť. Jej someliérske počínanie nenašlo pochopenie u dievčat a zarazili jej to rovnako, ako metódu "ber koľko unesieš", ktorou zaútočila na horalky. A vďaka tomu sa ušlo každému.
Koleno eN pred MUMom divne nespolupracovalo. Počas behu normálka, ale keď jeho majiteľ zastal, už sa bez intenzívnej bolesti pohnúť nedalo. „Tak nezastavuj," poradil by doktor z "věsničky střediskové". Ale eN najlepšie vie, ako mu je. Sú to boliestky, ktoré pozná z dorasteneckých rokov, keď začínal viac a pravidelne behať. Na staré kolená behá menej a nepravidelne. Málo zamestnaným kĺbom rozum podaromnici do mladých liet skĺzava. Počas prvej etapy vzorne spolupracovali a naplnili eN optimizmom, že by mohol zvládnuť aj druhú. S takou myšlienkou si líhal na MUM nafukovačku, tešiac sa na štvrtú, ale pre neho druhú, Kunštátskou etapu.
Nevieme presne, čo je to zevrubně, ale asi sa Twittymu zdáme pridlhí a prestáva ho baviť, predčvirikávať témy. Nakoľko sa s nám ním spolupracuje dobre, v ďalších dvoch etapách sa pokúsime byť stručnejší. Či sa to podarí, sa príďte presvedčiť. Zajtra. Zapísal eN 22. 7. 2009
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
- nabehané kilometre,
- túžbu odbehnúť aspoň jednu etapu,
etapa
je v programe MUMu tretia. Pre eN bola prvá. Štart Veverská Bítýška,
cieľ hlavný stan MUMu, ZŠ v Lomnici, vzdialenosť 43 km. 
Petra
Kaňovského
vo výsledkoch nehľadajte. Tretiu etapu utekal bez čísla. Pribehol na štart,
stihol sa s eN zoznámiť aj osobne, lebo zatiaľ komunikovali iba mailom. 
Stanislav
Junga (4:50 - 7.) bol
pre zisk troch akcií z MUMu rovnako nenahraditeľný, ako daove
fotografie pre vznik Twitty story. 
Šárka
Krčková (4:57 - 4.) hrala
tiež na full house. Mala v pláne bežať všetkých sedem kúskov a bola
ženskou obdobou Standu Junga. Nebyť toho, že eN mal iba tretinkové ambície,
tak by so ŠaSta duom isto neutekal.
Jannet Lange
(5:14 - 5.). Filozofi dostali od Šárky pokarhanie, „Kecáte a všetci nás
predbiehajú!" Hlavný stratég nestratil rozvahu. Vedel, že im v
ceste k ovečkám stojí obzvlášť veľký přítel. Opäť správny
odhad.
Napríklad:
slizké, úzke a stúpavé lesné chodníky, 
Jobst von Palombini
(3:52 - 3.) ktorý nemá pri kompletácii etáp MUMu šťastie. Minulý rok
mu MUM "hnul páteří" tak dramaticky, že ho ledva zo sanitky
dostali do vlaku smer Reich. 
Vašek
Pavelka (občerstvovač
a masér MUMu). To bol pre eN signál, aby skočil spod "okapu do louže".
Nenápadne spod strechy vybehol za Vaška tak, aby si to v lejaku nevšimol
a cupkal za ním. 
Ivan
Ďurkovský ( 3:43 -
2) sú smeroplatne rovnako mokrí, napriek tomu padá jedno tričko do oka
viac, ako ostatné. eN s týmto problémom bez trojčlenky nie a nie pohnúť.
Asi v tom bude nejaký "háček".
Henk
Geilen
(4:26 - 5 ) je Holanďan. eN to zistil až teraz, keď o ňom píše. Myslel
si, že je Nemec. 
Sigrid
Eichner (6:21 - 7.), nebojme sa povedať, prvá dáma zberačského
sveta. eN mal vtedy naponáhlo, nestihol sa s ňou skontaktovať. 
Na
nádvorí Mlyna sa odohrala úsmevná príhoda. LeN čo si pomyslel, že by
sa niečoho napil, vytiahli MUM dievčatá, ktoré sa starajú o prísun kalórií
a tekutín fľaše s ochutenou a neochutenou Poděbradkou. Aby ňou bolo čo
zapíjať, prihodili horalku.
