foto: dao

17. MUM - Lomnica a okolie, 5. - 9. 7. 2009.

( leN tri etapy, ktoré utekal )

Celkové výsledky.

„Nech sa prepadnem, ak bude tretie pokračovanie MUM adveNtúry také uvravené, ako prvé dva diely. Odpáľ tému Twitty."

Vtáčik neverí. Nedivíme sa. Má s eN nedobré skúsenosti. Ale aj keby sa

poviedka rozrástla viac, ako je plánované, jeden hrdina, o ktorom toho má eN v pamäti mnoho a rád by to aj povedal, v nej vystupovať nebude. 

Vyhovieme želaniu, vyslovenom v doplnenej neverending diskusii. Treba sa nám zmieriť s tým, čo rozhodne nebude ľahké, že eN bol porazený v uvravenosti. 

Zapísal eN 27. 7. 2009

O "kulturně poznávací činnost" Tišnovské etapy sa starala Porta coeli, čiže Brána nebeská. 

Zostala verná názvu lokality, v ktorej sa nachádza a z Predklášteří protestanta typu eN dnu nevpustila. Ale to pekné bolo vidieť aj zvonku. 

Barokové kamenné "čipky" sochané stredovekými sochármi, pekné vráta zdobené kovaním, omladené tváre multimediálnych hviezd TV Nebo. Bolo sa o čo okom zachytiť. Raz darmo. Hmota je hmota. 

Bez MUMu by k Porta Coeli eN pravdepodobne nikdy nezašiel. Sediac na kameni pred ňou hútal, že takú krásu neslobodno búrať, aj keby mala Doba úplne opačné vierovyznanie. 

Vierovyznania zomierajú, krása musí žiť ďalej. O komunistickom umení to platí tiež. Rádoby umenia, toho škoda nie je. Ozajstné, oprostené o ideovú nadstavbu, to má tešiť oko budúcich a budúcich generácii.

Spomienková etapa. Tak by mohol eN nazvať svoju tretiu a poslednú etapu z Tišnova do Lomnice. Minuloročný beh s Gabom Kováčom, ktorý pozvoľna prešiel do chôdze, zanechal v pamäti výraznú ryhu.

Po obdivnej reči starostu, plnej komplimentov mierečným poslom a po obdarovaní každého Tišnovskou šiltovkou v tej istej zasadačke na Radnici, ako pred rokom.

eN stihol dať reč s kamošom, českým rekordérom v odbehnutí prvej stovky maratónov za počet dní

Pepou Kubálem (3:34 - 3.). Nebývajú už spolu tak často, ako keď naháňal štarty, potrebné k rekordu.

Pochválil sa štartom na ME na 100km v Torhoute. Bežalo sa mu vraj dobre a v závere nespomaľoval. Hlavne si pochvaľoval, že ho to nič nestálo. 

Zároveň mu ale nebolo jasné, prečo tam neštartoval Ivan Ďurkovský. 

Keď videl, že ho na MUMe v pohode poráža a behá každý deň, na rozdiel od jeho troch štartov, bolo mu jasné, že by ho porazil aj v Torhoute a s ním by sa umiestnilo Slovensko pred Českom.

eN mu nedokázal dať uspokojivú odpoveď, lebo tú nepzná ani Ivan Ď.. Preto dal aspoň modrú Tišnov šiltovku 

Honzíkovi (rozhodca - občerstvovač), aby mu slnko na občerstvovačke neublížilo. 

Honza je vnuk Vaška Pavelky, oficiálneho maséra a občerstvovača. Patrí k MUMu tak isto, ako cieľ eN, raz utekať všetkých sedem etáp.

Vo Vaškovom aute sa eN spolu Ivanom, s Honzou a jeho kamarátom, vozieval eN na štarty etáp.

Starosta vystrelil a vedúca sila MUMu, to ako prvá vlna, si začala plniť svoju historickú úlohu v čele.

V začiatku sa trať motá po Tišnove, prebieha sa cez rušné križovatky. Ale to je iba začiatok. Potom je to krajina tichá, krajina pustá.

Na každom kroku si eN spomínal, že tadiaľ utekal pred rokom. Ale keď hovorí utekal, tak myslí doslova utekal, zubami nechtami držiac Gaba.  

Tento rok pohoda, klídek, tabáček. eN vedel, že Tišnovská je vedená hodne po asfalte, preto obul ľahké SAUCONY Tangent a urobil dobre. 

Stanove úvodné tempo sa mu zdalo najnervóznejšie z troch etáp, čo s ním bežal. Nebolo rýchle, ale občas ustreľoval dopredu. 

Takto dobehli k druhej občerstvovačke. Hlavným obsluhujúcim bol Ivo Šikula. Jeho prevádzka je od iných odlíšená najvymakanejším stolčekom prestri sa, aký kedy eN na vlastné oči videl. 

Poháriky sú zapustené do dvoch tretín v precízne vyrezaných dierach. Vietor ani zemetrasenie nemá nárok. Radosť na takom water pointe hodovať.  

Možno sofistikovanosť Ivovho stolčeka, možno niečo iné spôsobilo, že SeN tempo sa za občerstvovačkou ustálilo.

Ľahké je nájsť príčinu, ťažké je ju publikovať. Čert vezmi všetky príčiny, hlavne že sa tempo ustálilo. 

Paměť člověka není pamět lidská. V lese boli dve prudké zmeny smeru. Napriek tomu, že eN si pamätal, o čom sa s Gabom počas behu bavili, tie dve miesta si nepamätal vôbec. 

Ale odbočku vľavo, za jednou z dedín si eN pamätal dobre. A bude si ju pamätať aj o rok, lebo na nej začalo pršať tak, ako keby ste stáli pod sprchou v Lomnickej ZŠ. 

Cítite, že voda padá, ale príliš mokrý nie ste. Navyše, kým dopadne na Vás z veľkej výšky, ochladne a idú Vám zuby z huby vypadnúť, tak Vám drkocú. Ale úspora vody je vysoká.

Počas behu ZŠ sprcha neprekážala. eN si sekundou ticha uctil miesto, kde minulý rok padol prvý MUM bojovník a pri rútení sa za Stanom dolu lesným jarkom dával pozor, aby nebolo treba stavať pomník tretí. 

Pred úsekom, ktorý sa eN minulý rok veľmi páčil, lebo viedol traverzom po prudkom svahu, pod ktorým tečie Svratka, je občerstvovačka na konci vracačky. Človek veci neznalý zostane zaskočený, že šípky vedú tam i spať.

SeN boli veci znalí, nedivili sa a utekali k občerstvovačke. Čo to popili, posvačili a vydali sa späť. Po chvíli zočili Šárku, utekajúcu v pritismere. Príliš s nimi v Tišnovské neutekala, ale ani príliš ďaleko za nimi. 

Jej strata nebola dramatická, ale eN bolo jasné, že na konci pekného úseku, ktorý sa nazýva Šárka a je tam aj rovnomenné pohostinstvo, jej nebude môcť zablahoželať k "bežinám".

A možno by jej neblahoželal, aj keby bežali spolu, lebo pekný úsek bol pekne hnusný. Bolo mokro a strmý breh so slizkými kameňmi a koreňmi si v duchu mrmlal. Pošmykni sa, skotúľaj sa, rozbi si hubu.

Navzdory tomu, že pekne hnusný úsek bol už za vracačkou, proti SeN sa vyrútil bežec s MUM číslom na hrudi a valil si to opačným smerom.

Človek veci neznalý by tam bol zaskočený aj po druhý krát. SeN boli veci znalí, nedivili sa ani druhý krát. Bol to 

Honza Škrdla (Jiřka fan club), utekajúci naproti k budúcej víťazke. Nevieme, či     

Jiřka Kociánová (3:48 - 1./č. 26 ) viedla aj na pekne hnusnom úseku, ale v cieli bola prvá. Nie o veľa za ňou dobehla

Zdeňka Komárková (3:50 - 2./č. 25). Možno preto, že nemá taký fan klub, ako Jiřina. Ale ani fan kluby nie sú všemocné.

Irina Rysina (4:34 - 3./č. 1) si ho založila počas behu. Jeho predsedom sa stal, asi pre kompatibilitu štartových čísel

Rainer Schaedlich (5:34 - 15./č. 11), nemecká to akvizícia MUMu 2009. Ale výraznú stratu za 26-kou a 25-kou umenšiť ruka v ruke nedokázala. Možno trochu obrúsili hrany po druhej svetovej vojne a ak ani to nie, tak si aspoň počkali na lepšie svetlo, aby mali krajší obrázok ako dve ponáhľajúce sa dievčatá pred nimi.

Tišnovská etapa vedie cez Hlavnú dedinu českých zberačov. Hlavné mesto je Přerov, lebo tam býva Český kráľ Jiří Březina. Hlavná dedina je Březina, lebo jej kráľ Jiří meno prepožičal. 

Kde inde, ako na tomto posvätnom zberačskom mieste, uskutočniť prvý Zjazd MUM odborov. 

Stano sa ukázal ako charakter a napriek tomu, že eN je iba tretia MUM liga, delegoval ho na zjazd a ponechal mu aj hlasovacie právo. 

Prvé uznesenie, prijaté jednohlasne, ako inak, teda myslíme dvojhlasne, bolo, „Dávame daovi tri hodiny. Ak nás nedobehne, prehral." 

Čo myslíte, ako to dopadlo? Skúste hádať. 

Daniel Orálek (3:05 - 1.) ukázal eN porovnanie MUM TF za minulý a tento rok. 

Tepy boli približne rovnaké, ale tento rok behal o kúsok pomalšie. Vyvodzovať z toho ďalekosiahle závery by bolo predčasné. Jednalo sa o porovnanie dvoch etáp. 

Ale aj bez ďalekosiahlych záverov bolo jasné, že dao so SeN prehrá. Tretia hodina odbila, dao nikde. 

MUM ROH je vedúca sila. Ale sila, ktorá má aj kus srdca.

Zjazd zohľadnil daove zásluhy. Fotí aj vedúcu silu a tým šíri jej slávu široko ďaleko. 

Zjazd pokračoval v zjazdovaní, aby sa uzniesol na druhom uznesení, „Po pumpu, ale ani o centimeter ďalej." 

Hody na občerstvovačke pri pumpe pre SeN začali 3:09 a daovi ešte chýbalo 50 metrov. Kóóľkóó toho SeN popili a pojedli, kým dobehol. 

Že prehral mu nepovedali. Majú kus srdca, nechceli ho pred záverečnou necelou hodinou behu deptať.

O tom, že so SeN dao prehral, mu povedali až v cieli. Predstavte si, že vraj kedy mu oznámili, že pri pumpe?

Ako to mali oznámiť, keď Zjazd odborov začal až po štarte? Ale aj keby bol deň pred tým, určite by mu to neoznámili. Oznámime čo máme za lubom a prehráme. To tak. MUM odborári nie sú blbí.

Triedny boj má svoje železné pravidlá. Keď bude všetka moc v rukách vedúcej sily, potom sa môžeme zdržovať nejakými pravidlami.

Triedny boj sa SeN daril. Po ďalšiu občerstvovačku mal SeN dobehnúť

Ivan Ďurkovský (3:30 - 2.). Bolo to pri Honzíkovom napájadle. V Tišnovskej modrej šiltovke sa sťažoval, že je zvýšená spotreba sladenej vodičky. Stanovi s eN sa ušlo. Ešte že si výčapného zaviazali čiapkou.

Ale Ivanovi sa víťazstvo neušlo. Podobne, ako dan, o kúsok meškal. Keď sa triedny boj darí, tak sa darí.

Po behu Ivan nahlas premýšľal nad Pepou Kubálem. Zdalo sa mu divné, že počas predbiehania nepadlo ani slovo. 

Možno chcel Pepa Ivana poraziť. Isto neonemel, keď zistil, že sa mu to nepodarí. A isto sa nezačal za to na Ivana hnevať. 

Jednoducho počas predbiehania preletel ponad chlapcov anjel a nastalo ticho. 

Určite sa nejedná o hnev, ani namyslenosť. Na to eN pozná Pepu veľmi dobre.

Veď Pepan s eN sú SAUCONYsti. Obaja si obuli Tangenty a obaja v nich hamtli do blata. eN si myslí, že aj na rovnakom mieste. Ale Pepa hamtol až po členok. Keby eN nevidel pred štartom, čo má obuté, mad design kamuflage by mu zaredenie BO poriadne sťažila.

Pepa Kubále so SeN neprehral. eN si pred štartom vytýčil cieľ tak, aby ho nedobehol, teda neporazil o viac ako hodinu, lebo štartoval v druhej vlne. 

Stalo sa už na Honzíkovej občerstvovačke a do cieľa ušiel presne dve minúty. eN cítil, že Pepove tempo by dokázal akceptovať. Cítil, že by bol schopný podobného záveru, aký mal v Kunštátské etape. Ale to by riskoval, že roztrhne SeN.

Trhať sny neslobodno. Preto po krásnom, nanovo položenom asfalte, kde pred rokom zlomeNý kráčal, docupkal so Stanom plece pri pleci až do cieľa.

Standa Junga (4:36 - 9. celkovo 31:57 - 5. / 301km) zvládol kompletnú ponuku 301 km, plus ďalšie stovky kilometrov, ktoré precestoval. Spolu s eN prebrali počas behu témy od výmyslu sveta.

Väčšinou sa zhodli, aj keď v útrobách eN pamäti sa nachádzajúci dávny bežec tvrdo protestoval, keď počul, že do kopca je výhodnejšie kráčať. Má už iba hlas poradný a pre eN s hlasom hlavným kráčanie do kopca výhodné je. 

Šárka Krčková (4:38 - 4. celkovo 34:28 - 4. / 301km) tiež zvládla celú MUM dávku, aj keď ku koncu za Standom výrazne zaostávala. Medzi rečou spomenula, že rozmýšľa o 24h behu. 

Keby jej mal eN radiť, tak povie, nech ešte pár rokov chvíľu počká. Ale ortodoxne mierečná rada, ktorá nemusí s jej plánmi korešpondovať.

Miro eN Kriško (4:36 - 10. celkovo 14:18 - 20. / 129km) bol najslabšie ohnivko trojčlenky, ale tešil sa aj z toho. Zažil neporovnateľne viacej pohody, ako mu jej doprial minulý MUM. 

Pripísal si tri akcie, aby sa prepracoval k číslu 316/19 (celkovo/2009). 

Výkonnostne je na tom horšie, ako pred rokom. Podľa toho sa správal. 

Výborným etalónom je Tišnovská etapa. Napriek tomu, že ju tento rok bežal ako tretiu v poradí (pred rokom ako prvú) a pri pumpe strácal na medzičas spred roka cca desať minút, v cieli bol o 16 minút skôr.

Spokojný, ale zároveň smutný odchádzal. Cítil, že sa mu rozbehali nohy a možno by dve posledné etapy zvládol. Ale Doba to zariadila inak.

Karel Zadák ho hodil autom do zakázaného mesta. Tam pozdravil vo Vaňkovke draka, nevzal ho jeden autobus, druhý, polnočný sa zmiloval a umožnil mu sedieť aspoň na schodoch, kým uvoľní sedadlo. 

Záver si požičiame zo správy č. 1291. Sú to vety eN, na ktorých nie je potrebné nič meniť.

Je ťažké porovnávať MUM s inými behmi. Má svoju vlastnú, špecifickú filozofiu, ktorá dokáže ponúknuť motív každému. Od špičkového bežca, cez zberačov za výkonnostným zenitom, až po bežeckých hobíkov zrna najhrubšieho. 

Chceš trénovať? Nech sa páči. MUM je na to ako stvorený. Málokto vie doma nabehať za sedem dní, plus mínus 301 km ( lebo 43km na MUMe nie je konštanta, ale premenná ). 

Strojovo presný MUM režim mu to uľahčuje. Nedovolí "cuknúť" a skočiť na variantu B.

Chceš pretekať? Ruky bozkávam, MUM je na to ako stvorený. Môžeš sa upretekať k "smrti". A aj ten najlepší, ktorý je výkonnostne odskočený, si v štartovom poli súpera nájsť dokáže. Pomalší bežci vybiehajú skôr o hodinu. Rýchly ich môže naháňať a snažiť sa dobehnúť do cieľa pred nimi. Môže, ale nemusí. Je to len na ňom.

Chceš hľadať hranice svojich možností? MUM je nimi pretkaný. Ležia na každom kroku. Ak je sedem maratónov+ priveľké sústo, dá sa štartovať iba v niektorých etapách. Ak je aj 43 km priveľa, dá sa bežať iba časť etapy.

Chceš sa stretnúť s ľuďmi závislými na behu? MUM je tá najsprávnejšia adresa. Všetci, bežci, či organizátori sú závislosťou poznačení. 

MUM nie je eldorádo, lebo nie je o cenách. MUM nie je ani veľký biznis. MUM je jednoducho MUM. 

Zapísal eN 29. 7. 2009