Bez blúdenia sme dorazili priamo do centra Berliner team marathonu v južnej časti Berlína, čiže k Základnej škole!

 Keby som bol býval vedel, tak by som si nebol býval krvopotne vybavoval neplatené voľno na piatok.

Keby som bol býval vedel, žiadal by som zaplatiť deň, dva navyše. Veď v škole budem. A nie len v piatok. Aj v sobotu a dokonca aj v nedeľu! 

Problémom ale je, že učiteľstvo nie je zamestnanie, ale poslanie. Preto nás so  žiadosťami posielajú rovno niekam.

Tradičné miesto nocľahu pre Ottove výpravy bolo rezervované pre organizátorov. Pridelili nám nové. Žiacku knižnicu. Paráda, čítanie zadarmo!

"Der stille Don" sme zavrhli hneď v úvode. Meno autora Scholochow nám nič nehovorilo. Keby Šolochov, dajme tomu.

Priam sa nám vnucoval k prečítaniu "Der brave Soldat Schweik". Asi príbuzný Švejka, známeho celej našej ČS-SR výprave. 

Nakoniec nečítal nikto. Nie preto, že "Tóbra fójak" mal neaktuálny bojový pokrik. Zameniť "Na Belehrad!" za "Na Berlín!" by sme dokázali, ale nikto z nás nevedel po nemecky.

Hádanka.

Viete čím si Švejk natiera svoje ubolené, reumatické kolená?

 Správna dpoveď je na strane 7.