V prvom kole som často kontroloval a korigoval vzdialenosť od vedúceho dua nášho teamu.

Pri každom pohľade na Šaňa mi dve veci chýbali. Prvá chýbajúca vec: červené trištvrťové tepláky, odhaľujúce svetu jeho cyklistické balóny na lýtkach a tenučké členky, znak dobre fungujúcich ľadvín, zapichnuté do maratóniek bez ponožiek. 

Teraz bežal v dlhých čiernych silónových plápolavých gatiach, ktoré vyťahuje len keď nám na Žilinských Hamburgoch zamŕza na občerstvovačke minerálka. Aj on po behu potvrdil, že také prívetivé počasie nečakal.

Ako nástenkára ma viac mrzí druhá chýbajúca vec: jubilejné štartové číslo, ktoré som nestihol vyrobiť. Na jeho prázdny chrbát sa pri každom mojom pohľade priam pýtalo. 

Každý, koho sme v úvode predbiehali a každý kto v závere predbiehal nás by vedel že, Alexander Simon, prezident SZM beží svoj 300. maratón. Ak raz pôjdem do nástenkárskeho pekla, tak za toto.

Aspoň maličká náplasť na moju nástenkársku boľačku. Keď sme prebiehali do druhého kola z reproduktorov sa ozvalo niečo ako: "Alexzander Zímon ...  Slowakische laufer ... drei hundert marathon ..." Že odkiaľ to organizátori vedeli. Pri prezentácii im to prezradil im to Otto. 

Tempo klebetiacej dvojice som sa už naučil. Začal som pátrať v pamäti, kedy som sa so Šaňom zoznámil. 

Maratóny behám od 1980, Šaňo od 1982. Napriek tomu sme sa nezoznámili na behu, ale na triatlone. Asi v roku 1987. 

"Kuva, hybaj sa pozuieť. Jeden Maďau má dobué hodinky", vyzval ma na triatlone v Komjaticiach kamarát Jožo Ištók. Môj bývalý realizačný triatlonový team.

CASIO SDB 300W (vľavo), to bol model hodiniek, ktoré zaujali Joža. O pár dní ich mal. Ja som kupoval až o dva tri roky neskôr model CASIO SDB 500W (vpravo). Mám ich dodnes. Dobrá kúpa.

Viac ako hodinky ma vtedy zaujalo, že Maďar rozpráva po Slovensky. 

"Jožo, on nie je Maďar, je to Slovák." 

"Kuva, veď uapotal po Maďausky!" obhajoval Jožo svoju pravdu. Svoj omyl zásadne nepripúšťal. Ľuďom dával nomen omen podľa prvého dojmu. Napríklad Jarda Kabelík je dodnes pre neho "Číňan". 

Šaňo v tom čase nemal v triatlonovom peletóne vo svojej vekovej kategórii konkurenta. Vyhrával každý. Už vtedy nemal problém štartovať týždeň po týždni. A keď nebol triatlon, strihol si maratón. 

Jazdil ešte na horšom bicykli, ako ja. Tuším nemal ani galusky. Klasický favorit. Ale "vypulírovaný" (Šaňove slovo).

Raz mi rozprával, že v zime maródil a do detailu bicykel rozobral, aby ho vyčistil. Keď do detailu tak do detailu. Rozplietol aj kolesá, aby mohol lepšie vyleštiť "dráty".

To je Šaňo. Nemá rad polovičaté riešenia. Ak sa niečomu venuje, snaží sa o tom získať maximum informácií. Nedal sa v tom čase zohnať u nás triatlonový časopis? Zohnal si ho v Maďarsku a neprekážalo mu, že je v Nemčine, či v angličtine. 

Jeho vysokoškolské vzdelanie nie je telovýchovné. Telovýchovné vzdelanie nemá. Myslím potvrdené na papieri. Vedomosti z metodiky športového tréningu, biochémie, biomechaniky, regenerácie ale má. Jeho knižnica odbornej telovýchovnej literatúry je bohatšia, ako väčšiny "papierových" .

To môžem potvrdiť. Som majiteľ telovýchovného vzdelania aj na papieri.

Po druhý krát sme vybehli ku Spréve.   

O stranu vzad

O stranu vpred