Opodeldokom. (Správna odpoveď na otázku zo strany číslo 6.)

Uhádli ste? Môžete pokračovať v čítaní. Ak nie, musíte! 

 Každý člen výpravy si vybral kútik, v ktorom vybudoval svoj dočasný brlôštek.

Šaňo vybalil kráľovskú nafukovaciu posteľ. Takú, po ktorých chodia obludnými nákladnými autami v TV- shoppingoch.

Aby bola nafúkaná, musí sa do nej premiestniť približne polovica Berlínskeho ovzdušia. Priniesol si na to aj pomôcku. Žabku, ktorá na jedno stlačenie vyfúkla asi deciliter vzduchu.

Fúkal dlho. Skončil na smrť ufúkaný. Z posledných síl mi podal knihu Ericha von Dänikena, odpadol na obrovskú posteľ  a v momente zaspal. Účinný barbiturát také fúkanie.

Konzumujúc detské piškóty z rodinného balenia som sa zoznamoval so záhadami pána Ericha.

Fabrikoval ich v rýchlom tempe, priam na počkanie. Držal som jeho rytmus. Čo záhada, to zašuchotanie  celofánu a zánik jednej piškóty v mojich ústach. 

Po pár stránkach mi piškóty došli. Mal som dosť. Nie piškót, ale Ericha.

Piškótovú storry neopisujem preto, aby som dehonestoval Šaňov knižný vkus. On číta všetko. Chce do detailu poznať aj to, s čím nesúhlasí. Chce do detailu spoznať príčiny svojho nesúhlasu.