Sobotňajšie ráno. Vo vestibule školy už frčí prezentácia. Šaňo sa šiel na ňu pozrieť. Nechápal som. Veď nás má zaprezentovať Otto.

Vrátil sa. Smutnou tvárou a leskom v očiach vzbudil moju pozornosť. 

Našťastie skôr ako som treskol nejakú hlúposť, ktorá sa mi už tlačila na jazyk, nebývalo tichým a vážnym hlasom povedal: "Rozprával som sa s Barbarou*. Je to zlé."

 - - -

 Prvý krát som sa s jej menom stretol na internete v súvislosti so zbierkou na jej operáciu. Zaujala ma informácia, že odbehla 100 maratónov za 1 rok 11 mesiacov a 9 dní.

Pri jednom zo Žilinských Hamburgov som podpichol Šaňa: "Keď to dokáže nejaká Poľka, mal by to dokázať aj Slovenský prezident."

"Ako sa volá tá Poľka?" vyzvedal.

"Neviem, tuším Barbara, alebo tak nejako." odpovedám otrávene. Očakával som, že ho budú zaujímať skôr podrobnosti o jej výkone, ako meno.

"Barbara Szlachetka?! Ja ju poznám! Čo jej je?"

 "Rakovina. Už ju raz operovali, aj chemoterapiu brala, aj potom nejaké maratóny odbehla. Ale potrebuje ešte jednu operáciu za 15 000 euro. Nemci sa jej na ňu už zbierajú."

Viac sme o nej nehovorili.

 - - -

 Knižnicou preletel aniel. Šaňo  pokračoval o stretnutí s Barbarou: "Bola na tej operácii. Iba ju otvorili a hneď zavreli. Beznádejné. Mesiac, dva. Ale je silná. Chce sa ešte ísť pozrieť na maratón  Jelcz Laskowic. Ten je až v máji. To je viac ako tri mesiace." 

Aby odľahčil hustú atmosféru, trochu silnejším hlasom mi Šaňo navrhol: "Poď, zoznámim ťa s ňou. Ako nástenkár by si ju mal poznať. Budeš mať ďalší poklad.

"Vďaka Šani, netreba." odmietol som bez vysvetľovania.

Kiežby mala Barbara viac šťastia, ako moja mama. Tiež ju rozrezali a hneď zašili. Pár týždňov a bol koniec. Zmizla mi priam pred očami. Vyhýbam sa okolnostiam, ktoré by mi to pripomínali. 

Iste viete, že Šaňo za menej ako dva roky 100 maratónov odbehnúť dokázal. Dosiahol výkon o pár dní horší ako Barbara. 

Nehovoril som s ním o tom, ale domnievam sa, že ho to vôbec nemrzí. Skôr si myslím, že je rád.

Dalo by sa v tejto morbídnej téme pokračovať aj treťou osobou, ktorá nepriamo súvisí s našou výpravou. 

 Ale dosť bolo smútku? No more tears.

*Barbara Szlachetka, nar. 17. 5. 1956. Vynikajúca poľská vytrvalkyňa. Napriek tomu, že prvý maratón bežala až 15.11.1997, je  držiteľkou množstva poľských, európskych, svetových a dokonca Guinnessových rekordov na ultramaratónskych tratiach. 

Viac sa dozviete na jej osobnej stránke: http://www.szlachetka.de/basia_de/.