V priestore štartu a cieľa sme sa stretli s tretím členom nášho teamu. Prvý dojem: Gunde Swan. Mal na hlave peknú lyžiarsku čiapku so švédskou vlajočkou.

Nebol to ale Švéd. Bol to domorodec. O  hlavu a viac vyšší ako ja a Šaňo, kristove roky ukrajujúci Berlíňan Sebastian Schille. 

Šano s ním ihneď začal klebetiť. Prestali až po 10 km.

Zoradili sme sa na štarte. Úzky parkový chodník spôsobil, že štartové pole bolo roztiahnuté hodne za štartovou čiarou.

Napodiv žiadne tlačenie, žiadna nervozita. Individuálne ambície bežcov orezalo zaujímavé pravidlo. EGOCENTRIC KILLER. Družstvo musí celú trať bežať spolu! Nie iba prebehnúť  cieľom.

Dalo by sa to nazvať beh hliadok. Priviazaný na jednom lane sme naštastie byť nemuseli. 

Drei, zwei, einz,

Start! 

Neštartovalo sa výstrelom z dela. Jedna delová guľa napriek tomu vyletela. Šano! Za ním plápolal Christian. Nepozná raketové štarty tohoto pretekára telom aj dušou. Nevedel, že okolo 20 km spomalí.

Môj automatický pilot ma upozorňoval: "Vzhľadom k zásobám paliva je počiatočné tempo neadekvátne. Hrozí výrazné spomalenie v druhej polovici trasy, alebo kolaps systému. Odporúčam spomaliť!"

Mne to nehovor pilot môj. Viem to aj bez teba. Choď to povedať Šaňovi. Či šiel neviem. Neinformoval ma o tom. Nemá to v programe.

S prirýchlym počiatočným tempom by som sa zmieriť dokázal.

S tým, že sa bratom v zbrani prvých 10 km huba nezavrela nie.

Pán Conconi nás predsa naučil, že každý vytrvalostný výkon je o schopnosti dostať telo do tranzu.

To sa dá vymetením  nepotrebných myšlienok z hlavy a pravidelným dýchaním. Kto rozpráva, do tranzu sa nedostane. 

 Ja som ale tranz neplánoval. Bežal som 20 - 30 metrov za nimi. Chcel som si v kľude premyslieť, čo napíšem na tieto stránky. Kde na to nájdem tri a pol hodiny. 

 Organizátorom sa moje zaostávanie  nepáčilo. Výraznou gestikuláciou ma hnali bližšie k "slowakisch" teamu.  

Približne v polovici prvého 5 km okruhu trať odbočila z asfaltu do terénu. Tu bolo blata dosť až veľa. Nebol to však dlhý úsek. O chvíľu sme už boli opäť na asfalte pri Spréve. 

Zaujalo ma krásne jarné počasie. Pred štartom som ho nezaregistroval.

Slnečno, skôr teplo, ako chladno. Dalo by sa hádam bežať aj v trenkách.

Jeden borec v trenkách a v tielku bežal. Známa firma. Švagr. Tak by vraj bežal aj pri teplote -20. 

O stranu vzad

O stranu vpred