DOLÁMANÁ NOHA A SMRTKA NA OH 

 

Hurá, na občerstvovačke sa objavil čaj. Pravidelné klesanie nášho tempa pokračuje. Štvrtá päťka v tempe na 3:35.

Keď Šaňo dobiehal v počte maratónov Petra Bačíka, dlhé roky vedúceho Slováka, často počúval: to za chvíľu máš, to bez problémov spravíš. Vždy odpovedal s pokorou. On ich už má. On už  bežať nemusí. To ja musím. Ale stačí okamih a už neodbehnem ani jeden.

Narážal tým na nepríjemné stretnutie s automobilom a komplikovanú zlomeninu nohy na maratóne v Senici. 

Bolo to obdobie hľadania motivácie. Našiel ju v blížiacej sa 50ke. Namieril tréning viac do intenzity. Senica bola test. Mal 49 rokov a medzičasy ukazovali na čas blízky trom hodinám.

Tresk! "A v sekunde sú otázky ...pod tri hodiny?, ...koľký v poradí?, ...koľko maratónov? smiešne. Nahradia ich zásadnejšie ...Žijem? ...zostanú mi obe nohy? ...budem chodiť? Od tejto príhody sa na beh pozerám inak. Mám ho stále veľmi rád. Chcel by som behať až po smrteľnú posteľ. Ale nie je prvoradý". 

Tempo je ukážkovo pravidelné. Myslím v spomaľovaní. Piaty okruh v tempe na 3:40, šiesty na 3:47. Ukážková pravidelnosť.

Vďaka tomu nás predbiehajú družstva, ktorým sme sa nasledovaním delovej gule v úvode vzdialili, ale aj o kolo. 

V blatovom úseku nás o kolo strihli naši dvaja Romanovia s Petrom. Tempo diktuje Roman Slowioczek. Roman Baláž a Petr Wala akceptujú. Podľa môjho počítania sú 5 km pred cieľom sú tretí.

Na nábreží zapol Šaňo forsáž. O chvíľu bol 15 metrov pred Sebastianom. Bela Sebastianovi nikdy neušla. Strážila ho. Musel som pribrzdiť Belu Šaňa. 

 

 

Na občerstvovačke som dal berlíňanovi gél. Nie na vlasy, energetický. Počkáme kým mu zaberie a potom zrýchlime. 

Zrýchlime vyznieva dosť trúfalo. Siedme kolo v tempe tesne pod štyri hodiny. 

V úvode ôsmeho okruhu nás predbehli ženy! Tri cupkavé zmenšeninky. 

 Čo sa týka žien, má Šaňo v hlave jasno. "Ja som si vybral dobre. Pre mňa je moja žena taká, ako keď som si ju bral. Tá najlepšia" hovorí a aj sa podľa toho správa.

 

 

 

Rozmýšľam ako vysvetlím po nemecky pani s kosou, keď sa objaví pri trati, že my nezomierame, že mi len tak vypadáme. 

Tempom, aké sme vyvinuli v ôsmom kole by sme maratón dali za 4:09. Rekord!

 Stále som v duchu pindal na spomaľovanie. Šaňo by nepindal. On hovorí: "Treba si vážiť každého, kto maratón prebehne. Nezáleží na čase, nezáleží koľký bol, alebo koľký je to jeho maratón."

Dôkazom toho bol výkon Marcela Matanina na OH v Aténach. Dobehol posledný v čase hlboko za očakávaním. Neodpustil som si kritiku na jeho adresu.

"Má môj najhlbší obdiv. Vzdať v jeho postavení by dokázal každý. On dobehol. Vieš čo si musel vytrpieť? Je to borec." oponoval mi Šaňo. Uznal som, má pravdu.

 

 

O stranu vzad

strana 15

O stranu vpred

 

 

0 - 1 - 2 - 3 - 4 - 5 - 6 - 7 - 8 - 9 - 10 - 11 - 12 - 13 - 14 - 15 - 16 - 17