"Kerýho Romana, paní Müllerová?" opýtal by sa Josef Švejk po prečítaní nadpisu. 

Ja poznám troch.

Romana Arbeta, veľmi dobrého bežca a ešte lepšieho kamaráta. Už pol roka mám od neho požičané jemu veľké crossové maratónky NB. Raz viseli aj na nástenke.  Nikdy som v nich nebežal. Museli by podstúpiť rezanie na päte. Po rozrezaní by muselo nasledovať ich odkúpenie. Zatiaľ ale  nenosím, nerežem ani nekupujem. 

Ďalej poznám Romana Slowioczeka, člena našej výpravy, ktorý rozpráva krásnym  dialektom. Presne ako Bohuš. Ten čo mal frajerku Irénku. Kurvahoši, toš ten na obrázku vpravo hore a ešte raz vpravo! 

A ešte poznám Romana Baláža. Tiež člena našej výpravy. Naháňa psov. Dvoch už chytil. Teraz si ich radšej vždy priviaže o seba, aby mu neušli. 

Večer, už potme, sa boli naši Romanovia prebehnúť po neďalekej trati.

O chvíľu sa vrátili a vraj je na nej blato. Zmäkol som prevelice. 

Nožom od Šaňa som podrezal nevinné, požičané maratónky. Prvá idea Herodesa? Opäť peniaze! Dúfam, že Roman A. ešte zopár týždňov počká.

 Neviem či aj inou, ale momentálne trpím silnou platobnou nedostatočnosťou.

O stranu vzad

O stranu vpred